Kjóto, desiate storočie. Princ Gendži sa narodil do sveta prepychu. Jeden by čakal, že bude prahnúť po Chryzantémovom tróne, ktorý mu náleží. Viac než moc ale Gendžiho zaujímajú dvorné dámy. Pritom je nielen šarmantný, ale aj vychovaný, múdry a veľmi rafinovaný. Dokáže sa hýbať v intrigách císarského dvora, pričom nenecháva žiadnu dámu chladnú.
Najstarší a najznámejší romantický príbeh, klenot japonskej literatúry je teraz jednoducho dostupný v manga forme v necelých dvesto stranách.
Najstarší príbeh v krátkom komikse
Gendži monogatari (源氏物語), je príbeh o viac ako päťdesiat kapitolách približne z rokov 1000 až 1021 nášho letopočtu. Autorkou bola dvorná dáma Murasaki Šikibu, aj keď je otázne, či skutočne napísala celý román sama. Niektorí učenci hovoria, že príbeh bol zrejme dokončený jej dcérou, ktorá dopísala kapitoly 33-50. Je tiež možné, že dielo má viac autorov, ale to sa zatiaľ nedá potvrdiť alebo vyvrátiť. Paní Murasaki písala príbeh pre ďalšie aristokratky, pričom ho dodávala postupne v kapitolách.
Gendžiho príbeh nesie mnohé prvky moderných románov. Má ústrednú postavu, veľké množstvo hlavných a vedľajších charakterov a vnútorný vývoj postáv. Na oplátku však chýba poriadny dej. Príbeh plynie ako život, postupne sa dejú veci a postavy starnú. Román má v originálnom podaní skoro štyristo postáv, pričom pre moderného čitateľa by to mohlo znamenať prekážku – postavy nie sú pomenované menom, ale ich funkciami. V moderných prekladoch je preto bežné tento fakt zmeniť a postavy oslovovať menami a rôznymi prezývkami.
Manga v podaní Seana Michaela Wilsona, ktorú nám vydavateľstvo Zoner Press priniesol na trh, volí alternatívnu cestu rozprávania tohto starodávneho príbehu. Zameriava sa na štyri hlavné okruhy:
- narodenie Gendžiho a vznik ideálu krásy pre princa,
- celoživotnú žiadostivosť Gendžiho po Fudžicubo, císarovej manželke,
- vzťah Gendžiho a Murasaki, netere Fudžucibo,
- obdobie princovej samoty a smútku.
Manga zvládla zachytiť život aristokratov veľmi dôveryhodne. Gendži monogatari má mnoho prekladov a verzií, Sean Michael Wilson berie inšpiráciu z niekoľkých z nich, miesto toho, aby sa upol iba na jednu adaptáciu. Manga je uvedená predslovom vysvetľujúcim okolnosti okolo románu aj rozhodnutí zadaptovať Gendžiho príbeh manga verziou kratšieho rozsahu, čím dielo dostáva ďalšiu pridanú hodnotu pre čitateľa.
Kresba je očiam lahodiaca. Má jemné linky, dôraz na detail a eleganciu. Občasne je ťažké rozoznať postavy od seba pre ich podobnosť, ale inak je čítanie potešením.
Historický prototyp dokonalého muža podľa Japoncov
Manga predstavuje Gendžiho ako prototyp ideálneho muža. Je vzdelaný, vznešeného rodu, fešák, poet, romantik. Svojím šarmom ukradne srdce nejednej žene. Jeho láska dokáže byť mocná a vášnivá. V desiatom storočí určite ako postava učaroval mnohým ženám. Ale ako by sme sa na Gendžiho pozerali dnes?
Okrem toho, že by Gendži napísal potenciálnej láske básničku, nebolo by na neho pozerané v dobrom svetle. Pretože, Gendži vidí ženu a automaticky rozmýšľa, ako sa jej dostať pod sukňu. Teda pardon, pod kimono. U neskúsených mladých dievčat by mu to možno vyšlo, ale ak žena okamžite spozornie. Život princa je ako telenovela, strieda partnerky, vytvára drámy svojimi rozhodnutiami. Nerobí mu problém ukradnúť si pre seba manželku vlastného otca (nebojte, aspoň to nebola to jeho biologická matka), uniesť mladé dievča aby si ju vychoval po svojom obraze a nasledovne vzal za ženu, začať si aféru so ženou, o ktorú sa snaží jeho dobrý priateľ… V dnešnej dobe by nebol žiadny hrdina, ale delikvent, pedofil a sexuálny predátor.
Príbeh dokazuje, že staré Japonsko nebolo tak sympatické, ako ho romantici popisujú. Svoje vedia aj ženy. Manželstvá boli polygamné, mať viacero manželiek nebolo zvláštnosťou. Muži zbierali ženy ako ozdoby. Aristokratky nemohli samy von, celý život sa museli skrývať za zástenami a vejármi. Na ich názor nebolo prihliadané, o ich osudoch rozhodovali muži – najskôr otec, potom manžel, jediné dve osoby mužského pohlavia, ktoré dvorné dámy mohli vidieť. Každá žena sa s tým vysporiadala podľa seba, ale nikdy sa nedočkala slobody rozhodnutia.
Ďalší obraz doby je vidieť aj vo viere v nadprirodzeno. Príroda zvykne dávať znamenia, napríklad búrky či neočakávaný silný vietor. A keď to nie je príroda, božstvá môžu správy posielať cez sny. Viera v kami, Budhov a prírodné úkazy je silno zakorenená v japonskej kultúre. Manga jemné náznaky spracovala tiež, ale spirituálna stránka nie je v adaptácii zahrnutá.
Príbeh princa Gendžiho je dobrá a jednoduchá adaptácia vhodná pre neznalých, alebo ak sa vám jednoducho nechce čítať stovky strán príbehu, ktorý je v dnešnej dobe zastaraný. Ak teda nie ste vyslovene študenti japanológie či histórie, kedy je originál k nezaplateniu. Autor vybral zaujímavé pasáže románu, pričom vôbec nemáte pocit, že by mange niečo chýbalo. Je skoro neuveriteľné, že pôvodný román mal asi 1 300 strán, kým verzia, ktorú máte v rukách má 192. Určite to nie je kúsok, ktorý zaujme každého. Pokiaľ máte radi Japonskú históriu a kultúru, je to jednoznačne dobrá kúpa.
Recenzovaná verzia:
- Vydavateľstvo: Zoner Press
- Autor: Sean Michael Wilson (príbeh), Murasaki Šikibu (originálny príbeh), Ai Takita (kresba)
- Preklad: Tereza Metyšová
- Väzba: brožovaná
- Jazyk: český
- Počet strán:192
- Rozmer: 190 × 248 mm
- Rok vydania: 2023
- ISBN: 978-80-7413-563-7
