Nintendo sa vždy snaží prinášať svieže nápady do svojich hier. Priniesli tak množstvo žánrov, ale jeden im stále chýbal. Bola ním strieľačka. Avšak len do doby, kým nepredstavili netradičný Splatoon.
Hráte za postavu nazvanú inkling. Je to jedna z dominujúcich rás, ktoré osídľujú planétu niekoľko stoviek rokov po vyhynutí ľudskej rasy. Vašou úlohou v móde pre jedného hráča je nájsť a zachrániť zapfish, čo je stvorenie podobné úhorovi, ktorý je hlavným zdrojom energie pre mesto. O únos sa postarala rasa známa ako octoriani a vám nezostává nič iné, ako spáchať genocídu, len aby ste získali rybičku späť. Tak dobre, trochu preháňam, ale tie hororové zvuky na pozadí u každého bossa nahráva tejto teórii.
Kampaň pre jedného hráča je celkom zábavná. Prejdete ju približne do piatich hodín (s amiibo figúrkami pridajte ešte ďalšiu hodinku špeciálnych misií) a postupne vás pripraví na hlavný chod, ktorým je multiplayer.
Netradičný je práve v tom, že vašou úlohou ani nie je tak zneškodniť súpera, ako postriekať celú arénu farbou alebo dominovať s farbou v rôznych módoch. Okrem striekacích pištolí môžete používať rôzne alternatívne zbrane ako valček, ktorý je väčší ako samotný hráč, vedro alebo štetec. Každá zo zbraní ma svoje špecifické vlastnosti vhodné na rôzne situácie a arény.
Súboj s hlavným bossom je jeden z najlepších, ktorý v Nintendu za poslednú dobu urobili.
Spolu so zbraňami si postupne kupujete aj oblečenie, ktorého je kvantum. Môžete tak dopriať svojej postave vytúžený vzhľad. Každý kus oblečenia obsahuje nejakú vlastnosť, vďaka ktorej môžete získať krátkodobú výhodu počas zápasov. Postupným levelovaním získava oblečenie aj tzv. podvlastnosti, ktoré ale majú nižší účinok. Pokiaľ vám niektoré podvlastnosti nevyhovujú, je možné ich vymeniť za iné.
Tu nastáva jeden väčší problém. Hlavná vlastnosť u oblečenia sa nedá meniť. Ja osobne nevidím dôvod, prečo musí byť uzamknutá. Hráči si tak musia zvoliť medzi vizuálnou stránkou a funkčnosťou kostýmu. Ďalší problém je aj v spôsobe kupovania nových vecí. Každý obchodník ponúkne denne iba 6 náhodne vybratých vecí a pokiaľ hľadáte konkrétny kus oblečenia, tak sa môžete dosť načakať. Autori to ale celkom rafinovane vyriešili cez čierny trh. V úzkej uličke natrafíte na chlapíka menom Spike. Pokiaľ niektorý z iných hráčov behajúcich po námestí má oblečenú vec, ktorú hľadáte, stačí ju označiť a Spike vám ju dodá do 24 hodín. Avšak za podstatne vyššiu cenu ako v obchodoch. A je to práve Spike, ktorý vám môže zmeniť podvlastnosti na oblečení za taktiež slušne vysokú cenu.
Koncept celej hry je veľmi zaujímavý a znovu hrateľnosť zaručená. Pridajte k tomu dobre zvolený grafický štýl, roztomilé postavy a o zábavu máte postarané. Teda z časti. Je vidieť, že je to prvá strieľačka z dielne Nintenda. Urobili totižto niekoľko chybných rozhodnutí, vďaka čomu sa zábava pomerne často mení na frustráciu.
Kraken. Asi najviac nenávidená zbraň v hre.
P2P celosvetovo. Túto frázu zjavne ešte niekoľkokrát spomeniem, pretože práve toto rozhodnutie je akýmsi nemesis pre hru. Lagovanie, odpadávajúci hráči, vysoká odozva. Všetko sa to deje s veľkou pravidelnosťou, v priemere každý druhý zápas. Autori podcenili dopad ich rozhodnutia na hrateľnosť. Stačí si urobiť test odozvy napr. medzi Tokiom a nejakým mestom na Slovensku a už z tých hodnôt musí byť jasné, že hrať s celým svetom je nezmysel, hlavne keď rýchle reflexy a ešte rýchlejšie prsty sú alfou a omegou celej hry.
Môžete byť v tejto hre akokoľvek dobrý, ale nikdy to nestačí na výhru aj práve vďaka týmto problémom. Keď vám odpadne hráč, je jasné, že ste prehrali (česť výnimkám, ale to musia byť veľmi dobrí hráči). Keď vás vyhodí z hry, automaticky vám pripíše prehru. Keď máte v tíme menej inteligentného hráča (lvl 50, ale strieľa, ako keby hral prvýkrát, čo sa v každom zápase niekto taký nájde) alebo lagujúceho hráča (ktorý nevie, ako správne nastaviť router), tak si v podstate môžete zakrúžkovať ďalšiu prehru i keď vaše skóre je najvyššie v zápase. A ako čerešničku treba spomenúť náhle úmrtia spôsobené hráčom, ktorého ste zabili 4 sekundy predtým. Nintendo to malo obmedziť na regióny ako počas splatfestu, kde stabilita spojenia je podstatne vyššia a aj výpadky hráčov sú len ojedinelé. A taktiež pri vypadnutí hráča nejakým spôsobom pozastaviť hru a nájsť náhradného hráča, aby tím stále mohol bojovať o víťazstvo.
A to je len začiatok. Autori vôbec nezapracovali balans hlavných a špeciálnych zbraní pri náhodnom zadeľovaní hráčov do tímov. Zabudli tak trochu na to, že v tejto hre veľmi záleží, kto má akú zbraň a taktiež aj na ktorej mape. Prevaha určitej zbrane na niektorých mapách znamená obrovskú výhodu pre daný tím a zvýšenie šance na výhru (napr. odstreľovačky v Moray Towers). To bohužiaľ hra nijak nezohľadňuje a tak sa až prekvapivo často stáva, že jeden z tímov je vo výhode a ten druhý zažíva peklo. Ale aby som bol trochu fér, často záleží aj od samotných hráčov, ako si s danou situáciou vedia poradiť.
Väčšie zlo sú skôr špeciálne zbrane, ktoré podstatnejším spôsobom narúšajú balans hry. Nevidím do mysle autorov, ale predpokladám, že pôvodne mali špeciálne zbrane pomôcť tímu, ktorý je dlhodobejšie utláčaný, aby sa mohol vrátiť do hry a otočiť skóre. Bohužiaľ, špeciálne zbrane napomáhajú ešte viac utláčať súperov, pretože hráčom zahnaným do kúta, ktorí často zomierajú, sa energia pre špeciálne zbrane nabíja veľmi pomaly alebo vôbec. Navyše tiež potrebujú byť balansované, pretože pokiaľ všetci členovia druhého tímu majú krakena (čo ma vďaka aktualizáciám už v podstate každá alternatíva zbrane) alebo bubbler (situácia, ktorá sa opäť veľmi často stáva) môžete na prekvapivé výpady alebo plánované útoky zabudnúť. Keď už autori veľmi chceli mať špeciálne zbrane v hre, mohli aspoň ponúknuť alternatívne lobby pre tých, ktorí sa snažia zvíťaziť pomocou presnej mušky a šikovnosti bez špeciálok.
Ďalšou sprznenou vecou je systém pre vyhľadávanie hráčov. Keď vám hra vypisuje, že všetky lobby sú plné a vzápätí vám nevie nájsť ani 7 hráčov, tak niečo nie je v poriadku. Veľmi dobre to funguje aj opačne, kedy hra nevie nájsť dostatočný počet hráčov a po návrate do lobby sú zrazu všetky plné. Najlepší klinec do truhly je, že čakáte 3 minúty na voľné lobby a keď sa tak konečne stane, hra vypíše, že stratila spojenie. Aby váš ešte viac dorazila, musíte čakať ďalšie 3 minúty. Niekedy mám pocit, že si samotná hra z vás robí dobrý deň. Ja sa pýtam, prečo? Prečo pri iných hrách s rovnakými problémami idú danú hru hráči pochovať pod zem, ale pri Splatoon sa tvária, že je všetko OK. Navyše z lobby sa nedá odísť. Človek tam musí čakať aj 3 minúty, kým sa skončí zápas, na ktorý sa systém pripojil, ale vôbec ho netrápi fakt, že medzičasom sa uvoľnili už ďalšie miestnosti, ku ktorým by ma mohol pripojiť. Jednoducho celé je to naprogramované tak, že keď už vám hra vyberie lobby, tak automaticky prestane vyhľadávať a nechá vás čakať.
Komunita tiež prilieva olej do ohňa v podobe Squiderov. Ide o trollov, ktorí si myslia, aké je úžasné, keď počas celého zápasu budú poskakovať na jednom mieste a vyzývať zvyšných hráčov tímu, aby robili to isté. Vôbec ich netrápi, že niektorí sa snažia získať lepšie skóre kvôli herným peniazom. Hlavne, že oni majú radosť.
Ešte medzi malé výhrady môžem spomenúť nemožnosť preskočiť úvodnú scénu s Callie a Marie, ktoré ohlasujú aktuálne zvolené arény. Taktiež lokálny multiplayer s balónikmi je zjavne len narýchlo zbúchaný, aby sa nepovedalo, že žiadny nie je.
Pokiaľ vás začne hra viac frustrovať ako zabávať, je najvyšší čas jej dať zbohom. Vy totižto nie ste ten, kto kontroluje hru a dianie v aréne, ale hra kontroluje vás. Pokiaľ 90% vašich prehier nie je zapríčinené vami ale hrou samotnou spôsobom ako funguje resp. nefunguje, tak sa človek zamýšľa nad tým, či si táto hra vážne zaslúžila ocenenie najlepšieho online multiplayeru za minulý rok. Ja si to totižto nemyslím. Nintendo vývojári priniesli síce skvelý, chytľavý a zábavný koncept, ale samotné zapracovanie a realizáciu už veľmi nezvládli. Majú však novú značku, s ktorou môžu napredovať a nazbierali dostatok cenných skúseností, aby urobili pokračovanie ešte lepšie.