Na vrchole popularity japonskej hudobnej indie scény stojí death metalová skupina s názvom Detroit Metal City (DMC). Jej traja členovia sú temní a záhadní hulváti, z ktorých najviac vyčnieva hlavný spevák Johannes Krauser II, ktorý je samotným inkarnátom démona z pekla – teda aspoň tak vystupuje na verejnosti. Keď ale zrovna nie je na javisku v prítomnosti fanúšikovského kultu, zhodí parochňu a make-up, a stáva sa sa z neho obyčajný Sóiči Negiši. Sóiči miluje mier, nikdy by neublížil ani muche a jeho snom je stať sa popovým spevákom. Miesto toho po nociach nespieva o sedmokráskach a láske, ale o vraždách, sexe a démonoch. Toto je príbeh o nešťastnom mladom mužovi, ktorý je nútený žiť dvojitý život, snažiac sa udržať si vzťah a neprísť o príčetnosť v okolí jeho príliš posadnutých fanúšikov.
Keď sa metal skĺbi s komédiou
Lunatizmus s dobrou metalovou muzikou a hlavnou postavou, ktorej život hádže polená pod nohy. Krauser/Negiši je dostatočne vynaliezavý, aby nejakým spôsobom vyšiel s dobrým koncom. Najpodobnejším a zároveň najviac opačným anime k DMC je určite K-On!, školské anime o Jui, ktorá sa prihlási do hudobného klubu, ale nevie hrať na žiadny hudobný nástroj. Nepredstaviteľné situácie s neočakávanými riešeniami, často na hrane sexizmu a nahotiny sú podobné ako v novšom anime z roku 2015 – Prison School. DMC mi však prišlo 10x zábavnejšie v porovnaní s oboma spomenutými kúskami.
Zábavnosť diela je zaručená neočakávanými a príliš prehnanými situáciami spôsobenými zhodou náhod. Komédia obsahuje samozrejme aj bežné hudobné klišé médií ako sú hudobné duely, hesle punk is dead, či masochizme tak často spájanom s metalom. V centre tohto zhluku stojí rozdvojená osobnosť Negišiho. Cez deň obyčajný mladý muž s prihlúplym účesom ala podľa hrnca, cez noc pán pekla spievajúci o vraždách rodičov mlátiaci zadnicu jeho ľudského otroka v ženskej bielizni známeho ako „prasa kapitalizmu.“ Jeho fanúšikovia ho považujú za pravého démona z pekla, neželajú si nič iné len vidieť jeho pravú silu a nevadilo by im, keby ich aj zabil.
Na začiatku to vyzerá, že Negiši trpí pri hraní metalu a nemá na výber, ale onedlho je jasné, že to nie je ten prípad. Ako séria pokračuje, začne byť viditeľné, že Krauser II je súčasťou Negišiho, ktorá sa nedá poprieť. Jeho frustrácia a neúspechy sa priamo premietajú do Krausera. Často sa jedná o ľudí, ktorých rešpektuje a sú mu blízki. Ako Krauser ich často priamo zničí či minimálne poníži.
Pre koho DMC nie je
Dobrá komédia je vždy vítaná. Ale humor môže byť veľmi citlivá téma. A kým je DMC neuveriteľne zábavné, nie každému pohladí tie správne chuťové bunky. Problémom série je veľmi bez servítkový humor, často priam urážajúci skupinu ľudí, predovšetkým ženy. Muzikanti kapely sú muži, ich manažérka je neustále nadržaná ženská. Témy ako znásilnenie sú tu omieľané dokola, zvyčajne vyzdvihované v dobrom svetle. Démoni z pekla nebudú s nikým jednať v rukavičkách a Krauser II nie je výnimkou. Fanúšikovia priamo vyzdvihujú legendy o tom ako znásilňoval či vraždil ženy. Keniči by nič také síce nespravil, ale vyobrazenie stoviek mužov schvaľujúcich znásilnenie je veľmi znepokojujúce bez ohľadu na to, či sa jedná o animovanú tvorbu či realitu. Pokiaľ ste teda zástancom rovnocenných práv pohlaví (a to by ste v dnešnej dobe fakt mali byť všetci!), môže byť DMC znepokojujúcim zážitkom.
Skvelá hudba a výkony seijú
Anime o hudbe bude mať, prekvapivo, dobrú hudbu. Možno že metal nebude každému po chuti, ale melódia skladieb je skvelá. Detroit Metal City pôvodne začal ako manga v roku 2005 (a skončila s desiatimi zväzkami v roku 2010), neviem si však predstaviť čítať toto dielo bez hudobného sprievodu. Séria sa stala tak populárna, že má aj hraný film.
Dabing série je neuveriteľne dobrý. Speváci skutočne vyťahujú z hrdla maximum, kričanie, ryčanie, akýkoľvek pazvuk, ktorý sa môže vyskytnúť tu určite zaznie. Totálne úžasnú prácu odviedol seijú hlavnej postavy. Johannesa Krausera II daboval Júdži Ueda. Jeho hlas ste mohli rozoznať vo veľa iných anime, napr. Brock z Pokémonov v japonskej verzii, Billy Katagiri z Gundam 00, Hodžo z Inujaša, Jean Havoc z FMA: Brotherhood či Sanosuke Sagara z Ruróni Kenšin sú všetko jeho práca. Kombo Negičiho a Krausera sa dá označiť ako jedno z najzaujímavejších a zaslúži si hlbokú poklonu.
Záver
Detroit Metal City je nestarnúce anime. Aby sa séria neohrala ako obľúbená pesnička, epizódy sú krátke, len štrnásťminútové. Absurdný humor v kombinácii s chytľavými metalovými melódiami a výborným vokálnym výkonom dabérov posúvajú túto sériu vysoko nad bežný priemer roku 2008, v ktorom vyšlo a doteraz môže konkurovať dnešným kúskom. Animácia trošku pociťuje zub času, ale žiadna tragédia to nie je.
PS.: Ak vám make-up postáv pripomína kapelu KISS, je to správne. Aj názov Detroit Metal City vznikol z ich pesničky Detroit Rock City.
Japonský názov: デトロイト・メタル・シティ
Anglický prepis: Detoroito Metaru Šiti
Anglický názov: Detroit Metal City: The Animated Series
Počet epizód:12
Rok vydania v Japonsku: 2008
