Amacuki

Yaonee
0 komentárov

This is why I hate humans. They take everything, they notice nothing… and then they cry with the same face.

Zidealizovaná pasáž istého historického ľudského obdobia neochvejne hlása: Boh stvoril človeka. Avšak, čo ak niekde medzi objektívnou realitou a samotnou fikciou existuje svet, kde sa rasa ľudí i magických stvorení zrodila z Neba? Imaginárny kolobeh života vychádzajúci z Nebeskej dogmy „nenáviď a obmedzuj“ si v tichosti plynie a Boh Amatsuki, Teiten, s neskrývanou detskou radosťou pozoruje plody svojej ťažkej práce.

Zopakovať si test z dejepisu nemusí byť namáhavou, šedé bunky ničiacou činnosťou. Jednoducho vám stačí navštíviť „hi-tech“ japonské múzeum histórie a zmapovať si pomocou atraktívnych pomôcok Edo éru, čiže kameň úrazu, ktorý spôsobil, že si daný ročník musíte zopakovať. No a presne sem musí bohužiaľ zavítať i sympatický, veľmi roztržitý Tokidoki Rikugó hľadajúci inšpiráciu nielen pri písaní školskej práce, ale aj v zbieraní plodných informácií, ktoré by mu dopomohli k úspešne zvládnutej skúške. Úplne jednoduchá úloha má však svoj háčik – Tokidoki Rikugó totiž nepatrí k technicky vyspelej civilizácii. Preto sa prvá obeť, názorne vysvetľujúca stručný manuál, musí popasovať s nečakanou spoločnosťou, čím nie je dvakrát nadšená, pretože Kon Šinonome mával povesť energického bitkára a hoc prekypoval bystrosťou i chladnou logikou, bol pred necelými dvoma rokmi na pár dní vylúčený zo školy, čo však jeho nového priateľa, Tokidokiho, vonkoncom nezaujíma. A to i napriek tomu, že sa práve sám ocitol pred mostom, ktorý stráži nue (japonská chiméra).

Otázka sa položila. Dokonca niekoľkokrát, no ani jedna z neistých Tokidokiho odpovedí nedosiahla potrebný filozofický prvok, aby nasýtil a ukojil chamtivú dušu prítomnej príšery, čo rozčarovanému hlavnému hrdinovi prinesie krutý verdikt: Božská sieť sa od tejto chvíle stáva Tokidokiho novým domovom a presne tak ako Kon, i on bude povinne zbavený spomienok na predchádzajúci život. A to pomalým, málo bolestivým, zato veľmi príjemným spôsobom – čím viac sa do vylepšenej Edo éry zahĺbite, tým menšiu pravdepodobnosť máte na návrat.

V roku 2005 vyšla v magazíne Monthly Comic Zero Sum manga Amatsuki. A aj napriek tomu, že do dnešného dňa nebola dokončená (mala na konte len osem častí v roku 2009, dnes dvadsaťjeden), siahlo štúdio DEEN po jej zanimovaní. Trinásť častí uzrelo svetlo masmediálneho trhu v roku 2008 a prinieslo so sebou nový, netradičný pohľad na zákutia japonskej animovanej tvorby, ktorý sa začal pri forme. Zvláštne spracovaný príbeh o obyčajnom stredoškolákovi skĺbený so starým japonským folklórom a modernou technikou dal podnet pre vznik absurdného animovaného sveta miestami pripomínajúceho schému takzvaného RPG, a to aj napriek tomu, že vy sami nemôžete hrať za jednotlivé archetypy prítomných postáv.

Hierarchia Božskej siete je úplne jednoduchá: osud a jeho priebeh, rovnako ako činy či konanie magických bytostí (jókai) má v rukách Nebo, konkrétne Boh Amatsuki Teiten. Životy ľudí sú zase závislé na démonoch (Svätá Štvorica), z ktorých je najsilnejší Boten, bytosť čítajúca v budúcnosti. A rasa dvojnožcov má iba jednu povinnosť, riadiť sa podľa upravených zákonov starovekej patriarchálnej spoločnosti deliacej toto sociálne prostredie do kást. Neverí v nadprirodzené bytosti a božstvo uctieva z čírej vypočítavosti. Do sveta poriadku však prichádza nespútaný element – Tokidoki Rikugó.

Migrujúce prostredie Eda, aj napriek tomu, že sa jednotlivé postavy vracajú na to isté miesto – chrám skrývajúci nejedno tajomstvo –, prináša svieže oživenie, čo sympatickou formou skrášľuje jednotlivé boje a pestrými, niekedy smutnými, ľudovými historkami dodáva nádych mystiky všedným, pre diváka nezáživným, lokalitám. Práve tie tvoria zväčša nosnú myšlienku určitej udalosti, ktorá vyvoláva sled absurdných situácií a necháva konať postavy impulzívne a zároveň prirodzene, tak ako si to žiada ich rozmanitá povaha. I preto jednoduché zadefinovanie archetypov medzi tie zlé alebo dobré komplikuje zámer autora ponechať hrdinom typické ľudské vlastnosti i črty, čím vytvára dokonalú a vierohodnú ilúziu skutočnej ľudskosti.

Veľké, pre niekoho možno bezvýznamné, plus môžeme nájsť i v historickej časti príbehu. Na jednej strane tu máme fiktívny dej pojednávajúci o modernom stredoškolákovi, ktorý svojou nešikovnosťou a naivitou prinesie do atypického sveta nový pocit spolupatričnosti a nádej v lepší život, na strane druhej zase mytologickú stať o bytostiach z druhého sveta manipulujúc osudmi vopred vytipovaných ľudí a niekde v strede existuje história oboznamujúca diváka s jednotlivými zastaranými pojmami, významnými osobnosťami Eda či dlhými staťami o tom, ako to vlastne v rokoch 1603 až 1868 vyzeralo. Hoc fikcia prevláda nad realitou, základ vyviera z pevného dokázateľného podkladu – z dejín Japonska. Aj napriek tomu, že po podobnom skĺbení siahlo viacero japonských autorov, Šinobu Takajama zašiel o krok ďalej – nedovolil, aby kvantita zvíťazila nad kvalitou.

Dôkaz o zaslúženom potlesku prináša aj široká škála charakterov, právom nesúc označenie „archetyp“. Máme tu roztržitého, na pohľad veľmi rozkošného hlavného hrdinu, ktorému sa prepečie každá bezhlavá akcia – Tokidoki Rikugó; sebavedomého, chladne pôsobiaceho príťažlivého mentora so zmyslom pre humor – Kon Šinonome; energického, zásadového, prírodou obdareného dobráckeho vlčieho démona – Kučiha; na prvý pohľad nežne natvrdlého, alkoholom holdujúceho a za spravodlivosť bojujúceho mnícha – Šamon; štvoricu Svätého božstva, kde za zmienku stojí kňažná Ginšu, démon asexuál s občasnými sklonmi k narcizmu; a Boha Amatsuki Teitena v podobe veľkej Budhovej ruky s nekalými úmyslami. Plejáda kreslených hercov zaručujúcich to pravé napínavé divadlo od zdvihnutia masívnej opony, ktorá sa bohužiaľ svojho spustenia tak rýchlo nedočká, vzhľadom na to, že posledný trinásty diel celého animovaného komplexu ani zďaleka neprináša rozuzlenie nachádzajúce sa takmer vždy na konci celej maškarády. A tak nám ostáva iba čakať…

You shouldn´t dream that people and demons can understand each other´s hearts.

TIEŽ SA TI MÔŽE PÁČIŤ

Pridaj komentár

Tento obsah sa nedá kopírovať.