Hra, na ktorú všetci tak dlho čakali. Hra, ktorá redefinuje čo Final Fantasy znamená… A nie, nepreháňam, presne tak to je.
Final Fantasy XV bola prvýkrát oznámená ešte v roku 2006 pod titulom Final Fantasy XIII Versus, kde sme mali hlavnú postavu Lightning Faron zo súčasnej XIII a Noctis Lucis Caelum, ktorý sa však do hry nedostal a nakoniec dostal status hlavnej postavy série XV. Mnoho fanúšikov z toho bolo znechutených a nahnevaných, veď na sympatického cool mladíka s čiernymi vlasmi, červenými očami a arzenálom plným mečov museli nakoniec čakať oveľa dlhšie. O desať rokov neskôr sme sa však dočkali, a síce Noctis už nemá červené oči, a jeho róba sa podstatne zmenila, na čare mu neubrala.
V hre hráme za princa Noctisa, ktorý sa spolu s jeho tromi kamarátmi vydáva na cestu, aby mohol zasadnúť na trón jeho kráľovstva Lucis, ktoré bolo napadnuté Nilfheimom. Okrem toho sa má znovu stretnúť s Lunafreyou, jeho súčasnou snúbenicou, ktorých svadba by mala ukončiť dlhoročný konflikt. Počas cesty ale zisťuje, že porazenie Nilfheimu nestačí a za všetkým je podstatne väčší boj nielen proti jednej nepriateľskej krajine, ale aj samotnej temnote.
Jednu vec musíme Square Enixu uznať, vytvoril nádherný, enormný, svet. Som človek, ktorý miluje prechádzanie krajinou, takže objavenie všetkých zákutí Skyrimu ešte pred dokončením hlavného deja nie je pre mňa nič zvláštne. Podobne som konala aj u FF, i keď tu sa svet odomyká postupne a nie celý naraz. Ale aj tak kým sa mi odomkla druhá, väčšia časť mapy, tak som mala na konte už dobrých 20 hodín minimálne a to som stále nevidela všetko. Jednoducho naozaj obrovská mapa.
Málinko zamrzí, že síce je tu mnoho možností, stále tu narazíte na neviditeľné steny, takže bohužiaľ nejaké lezenie po väčších skalách alebo plávanie sa nekonajú. Hlavne to plávanie je veľkým sklamaním, pretože v hre je mnoho jazier, riek a dokonca aj more. Veď môžete chytať ryby, tak prečo nie aj plávať?
K prostrediu patrí aj počasie, ktoré pôsobí realisticky a postavy na neho reagujú. Často sa mi stávalo, že som dostala komentár od Gladia: „Obleč sa, kým prechladneš.“ ak pršalo, alebo „Prečo si nedáš dole tú bundu?“ ak bolo príliš teplo. Aj tieto malé detaily robia veľký rozdiel v tom, ako konečný produkt vnímate. Detailné nie sú len odozvy postáv, ale aj prostredie s mnohými drobnosťami okolo, letáčikmi, plagátmi a nechýbajú ani veľmi detailné drôty a iné rozvody.
Pompto, Gladiolus aj Ignis sú každý dosť odlišný a majú svoje vlastné techniky v boji, ako aj vlastné hobby. Ignis je hlavný kuchár, Gladiolus sa stará o kemping a Prompto miluje fotky. Noctis zase rád loví ryby. Mimochodom, tomu, komu vo vývojárskom tíme napadlo dať Promptovi foťák má u mňa hlbokú poklonu. Najbrilantnejší nápad! Nielen, že máte tak svoje vlastné fotky z hry, ale tie sú naozaj jedinečné pre každého hráča. Samozrejme, je tu pár preddefinovaných fotiek, ktoré bude mať každý rovnaké, ale okrem toho Prompto zachytí rôzne momenty z boja alebo len tak počas putovania. Niektoré fotky sú naozaj unikáty a ani ste si nevšimli, kedy ich ten huncút spravil. I keď no, asi by ste mu stále nemuseli bežať počas boja na pomoc, keby ten foťák nachvíľku pustil z ruky. Tieto schopnosti sa postupne levelujú až do úrovne 10, takže sa postupne odomykajú rôzne výhody pre každého. Od nových receptov pre Ignisa až po odlišné filtre na fotky pre Prompta.
Bojový systém je pomerne jednoduchý, zrejme aby bol hrateľný pre každého. Musíte mu dať aspoň tú hodinu-dve, kým si na neho zvyknete a potom je na vás, či budete mlátiť do toho istého tlačidla, alebo si vyviniete rôzne techniky. I tak sa ale stane, že pri istých dejových zvratoch s určitými schopnosťami nebudete tušiť, čo vlastne robíte, ale hlavné je, že to je epické a funguje to!
EXP systém tu je odlišný ako u iných hier. Experience body síce dostávate priebežne, započítajú sa ale až na konci dňa, kedy sa rozhodnete vyspať. Či už v stane alebo v hoteli, každý má svoje výhody. Ak stanujete, dostávate bonusy za Ignisove jedlo na druhý deň, ak spíte v hoteli, dostanete počas druhého dňa vyššie odmeny za EXP.
Charaktery vám vďaka tomuto cestovaniu naprieč týmto pohlcujúcim svetom prirastú k srdcu. Ešte sa mi snáď nepodarilo, aby som sa citovo tak naviazala na postavy v hre. Áno, každý síce súcitil s Eziom Auditore da Firenze z Assassin’s Creed II či iných úžasných hrdinov z mnohých výborných AAA titulov, ale ak je Final Fantasy v niečom dobrý, tak je to práve vytvorenie charakterov, ktoré budete „shipovať“ ešte veľmi dlho. Koniec koncov, Noctisa všetci milovali už 10 rokov pred vydaním hry.
Citové naviazanie samozrejme súvisí aj s príbehom. Nebolo by to Final Fantasy, ak by nebol emotívny. Ak by ste veľmi chceli, FF XV sa dá veľmi rýchlo skončiť, samotný hlavný príbeh delený na kapitoly napreduje veľmi rýchlo. Preto, ak sa do tejto hry pustíte, rozhodne sa venujte aj vedľajšiemu obsahu. Ten má viac ako 80 rôznych sidequestov a je tu mnoho skrytého obsahu. Toho je tu naozaj mraky a už keď som myslela, že mám minimálne 85% hry prejdenej, zistila som, že sa k tomu ani z ďaleka neblížim. Hru som nakoniec skončila na takmer osemdesiatich hodinách a stále sa k nej môžem vracať, pretože tam mám mnoho nedokončených vecí.
Samozrejme, nie je to všetko úplne ideálne a bezchybné. Je cítiť, že hre by zrejme prospel ešte jeden rok vývoja navyše. Síce by ich už všetci zožrali nedočkavosťou, nakoniec ale „rýchlym“ vydaním FF XV predsa len trpel. Dej ku koncu mnohí vnímajú ako príliš urýchlený oproti zvyšku hry a mnoho otázok je nedotiahnutých dokonca a nezodpovedaných. To sa z časti opravilo patchom na finálnu 13. kapitolu, ale stále to nie je ono. Zmena atmosféry mne osobne nevadila, ale je pravda, že by som chcela ešte o asi 10 hodín deja navyše, aby sa všetko kompletne uzavrelo. Dej sa po 10. kapitole mení z otvoreného na lineárny, dalo by sa povedať že mení žáner z epického fantasy adventure na drámu a horor. Dá sa tu ale vrátiť do minulosti pri každom kempingu/hotelovom prespaní, keďže otvorený svet, ktorý by vám dovolil vrátiť sa k iným lokalitám s questami tu už nie je.
A na koniec taká čerešnička. Hra má anglické a japonské audio s titulkami, ako sa dá očakávať, hrala som s tým japonským. Všimla som si tu rozdiely v hovorenom slove a preklade. Neberte to zle, hra je preložená dobre, len ak viete čo postava hovorí, mierne vám to vadí. Tu môj najčastejší problém bola veta od Prompta pred ukončením dňa, keď ste konečne šli do postele: „Ách, som tak unavený!“ tu bolo preložené ako „Ách, potrebujem sprchu!“ Netuším, prečo zrovna takýto preklad, keďže žiadny kultúrny dôvod k tomu nemajú a všetci rozumieme, čo chcel, ale nevadí. Možno proste prekladatelia nechceli, aby sme si predstavovali našu štvoricu ako prasiatka.
Myslím, že som asi náročný divák, ale nenáročný hráč, moje herné recenzie sú zvyčajne dostatočne pozitívne. Pokiaľ je ale hra zlá, tak je zlá, čo sa ukázalo aj na Final Fantasy XIII, ale u Final Fantasy XV to nehrozí. Bol to pre mňa jeden z najlepších herných zážitkov vôbec. Ak náhodou vyjde na PC (šance sú vysoké), siahnem po ňom zase a vyhrám z neho maximum. Ešte stále tu mám nedotknuté DLC a nedokončené vedľajšie questy, na ktoré sa chystám skočiť. Hudbu som v recenzii síce nespomínala, ale keď ju skladá Joko Šimomura, je tu naozaj potrebné to spomínať? Je proste brilantná.
Fotogaléria
