Pred 15-timi rokmi, jednej jarnej noci, našli dvaja manželia pod čerešňovým stromom dieťa spolu s podivnou modrou palicou. Pretože sami žiadne dieťa nemali a boli to dobrí ľudia, rozhodli sa neznámeho sirôtka prijať za svojho. O 15 rokov neskôr vyrástla Jasura, ako bola pomenovaná, v zdravé normálne dievča… Teda aspoň teoreticky, keďže niektorí ľudia o tom, že je dievčaťom, občas pochybujú, vzhľadom k Jasuriným spôsobom, násilnej povahe a tomu, ako sa oblieka. Čo však ale neznamená, že by Jasura nebola obľúbená. Mladé dievča si totiž založilo vlastnú živnosť a pracuje ako Hikeši-ja. Teda bojovník proti smútku. Jej palica, Kongomaru, s ktorou ju pred 15-timi našli jej rodičia, začne v prítomnosti smútku modro žiari a dokáže tento smútok premieňať na energiu. Preto sa Jasura rozhodla, že bude ľuďom pomáhať a zároveň sama pátrať po svojich pravých rodičov, aj keď, samozrejme, svojho nevlastného otca a matku miluje tiež. A tak, potierajúc za pomoci Kongomaruho a svojho mladého asistenta Manakičiho lieči smútok ostatných. Jasura postupne zoznamuje s viacerými ľuďmi, ako napríklad samurajom Samonom, do ktorého sa zaľúbi, či nindžom Kazanosukom a zároveň sa snaží zistiť viac o svojom tajomnom pôvode…
Appare Džipangu je pomerne zábavná a odľahčená manga, ktorú Juu Watase kreslila počas niekoľkých rokov a mala znamenať príklon k šónenu, ako protiklad k jej dovtedajšej šódžo tvorbe. Preto nebude prekvapujúce, že samotný dej tohto krátkeho diela je orientovaný viac akčnejšie, aj keď na interakciu postáv sa nezabúda tiež. Na dĺžke troch zväzkov, ktorých kresba, aj keď pekná, sa zakaždým trochu odlišuje (keďže mangaka sa Appare Džipangu venovala ako vedľajšej záležitosti a jednotlivé zväzky písala s asi ročnými prestávkami), sa preto stretnete najmä s príbehmi, v ktorých Jasura za pomoci svojej palice Kongomaru a Manakičiho a Samona pomáha ľuďom a poráža svojich nepriateľov.
Aj napriek tomu však treba povedať, že Juu Watase nie je takou známou šódžo mangaka pre nič za nič a vzťah medzi Jasurou a Samonom, jeden z nosných prvkov príbehu, je zobrazený v klasickom Watase-štýle. Teda pár bišónenov, ktorí Jasure vnútia na pery svoj bozk, či už dobrovoľne alebo nedobrovoľne, tu nájdete určite. A to je niečo, čo celkom jednoznačne kategorizuje Appare Džipangu ako šódžo a výlet mangaka do vôd šónenu ako zlyhanie.
V čom však Juu Watase vo svojej snahe o priblíženie sa šónenu uspela pomerne jasne a čo robí túto mangu aj hodnú čítania, sú predovšetkým výborne spracované komediálne prvky, pri ktorých sa síce nebudete váľať od smiechu po zemi, ale pobavia určite. A to najmä v kombinácii s už skôr spomínanou odľahčenou atmosférou, vďaka ktorej mixuje občas mangaka do príbehu také veci, ako seba samú, výtvory z budúcnosti a pár iných vecí, ktoré nemôžu nevyvolať úsmev na perách.
Appare Džipangu je teda v podstate priemerná manga, ktorá však najmä vďaka svojim komediálnym prvkom za prečítanie určite stojí. A pokiaľ ste náhodou fanúšikmi Juu Watase, nie je čo riešiť. Som si istý, že sa vám bude Appare Džipangu páčiť.
Zdroj: gundam.sk
