Kare to Kanodžo ni Hanataba wo, známa aj ako Good Morning Call je manga, ktorá okrem dobrej zábavy a vtipných hlášok ponúka čitateľovi originálny pohľad na život mladých tínedžerov. Vychádzať začala v roku 1997 a jej autorkou nie je nikto iný, ako Takasuka Jue, žieňa, ktoré si zaslúži obdiv z každej strany, pretože má jedinečný štýl kreslenia a jej zmysel pre detaily doslova vyráža dych. Samozrejme, ako to už vo svete otakov býva, i tu sa nájde pár nepriaznivcov, ktorí jej jednoducho neprišli na chuť. Vyčítať im to nemá zmysel, pretože každý z nás má rád rozličné veci, takže by sme sa iba zbytočne oberali o drahocenný čas. Ten by sa dal využiť oveľa lepšie. Napríklad takým stručným zhrnutím, objasnením hlavnej dejovej línie, načrtnutím fascinujúcej a zároveň veľmi jednoduchej zápletky a popri tom všetkom si narýchlo predstavíme hlavných hrdinov. Informácie typu: kto koľko meria, akú má krvnú skupinu, či pri akých typoch ľudí začne nekontrolovateľne slintať, nájdete na každej webovej stránke. Stačí si do akéhokoľvek vyhľadávača naťukať vyššie uvedený názov a okamžite vám to vyhodí kvantum odkazov na fankluby a stránky s podobným zameraním. Preto sa tým moja maličkosť pri tejto recenzii nebude obšírnejšie zaoberať.
Jošikawa Nao je viac-menej uletené žieňa, ktoré sa momentálne pohráva s myšlienkou, že internáty sú nám jednoducho nanič. Žiadne súkromie, strelené spolubývajúce, pevne stanovená večierka a to množstvo príkazov a zákazov… Preto je oveľa výhodnejšie prenajať si na tých pár mesiacov, ktoré ju delia od ukončenia semestra, byt. Občas sa síce musí načrieť do vrecka o niečo hlbšie, ale tá vidina úplnej voľnosti je jednoducho neodolateľná. A tak, po menšej výmene názorov s rodičmi, sa naša hlavná hrdinka sťahuje do rozľahlého bytíka s veľkou kúpeľňou, dvoma izbami, vlastnou kuchyňou a s malou chladničkou, kde napriek nedostatku miesta jej nikto nič nebude vyjedať. Teraz sa treba iba vybaliť, vyložiť si nohy a stráviť nečakanú návštevu v podobe mrzutého a strapatého stvorenia, ktoré ju nemilosrdne vykopne pred dvere „vlastného“ bytu.
Nič netrvá večne. A tak sa slastná predstava o úplne novom živote rozpadáva na drobné kúsočky a Nao sa ocitá v dosť komickej situácii. Spoločnosť, ktorá byt prenajímala, si očividne chcela prilepšiť príjem, preto ho ponúkla hneď dvom záujemcom. A pretože na tento drobný fakt zabudla, vznikol nečakaný problém. Ten sa Nao a jej nečakaný hosť, ktorý sa mimochodom predstaví ako Uehara Hisaši, rozhodnú okamžite vyriešiť. Ibaže budova, kde by mala daná spoločnosť sídliť, pripomína viac malý zašitý obchodík než solídnu firmu a na predných dverách sa pýši obrovský oznam, na ktorom stojí: „Out of business, happy day…“ˆˆ (no neporazilo by vás?!)
Pristúpiť na spoločné bývanie, alebo sa jednoducho zbaliť a odpochodovať na internát? A ak by sme sa predsa len rozhodli pre plán A, čo ak sa z nášho neznámeho spolubývajúceho vykľuje nebodaj dajaký perverzný a nepríčetný jedinec, ktorý s veľkou obľubou obťažuje nevinné dievčatká? A čo s peniazmi, ktoré nám nikto nevráti?
My sa však teraz zahráme na solídne zmýšľajúcich tínedžerov a tento spočiatku neriešiteľný problémik ukončíme, tak ako naši hlavní hrdinovia. Jednoducho siahneme po prvom nápade, ktorý sa nám vynorí v mysli a na privítanie novej spolubývajúcej si objednáme okamžite niekoľko voňavých pízz, ktoré však zjeme sami, pretože o delení v tejto spoločnej domácnosti zatiaľ nemôže byť žiadna reč! To isté bude odteraz platiť i o pudingoch, koláčoch, jednoducho o všetkých veciach tvoriacich jedálny lístok pre chlapcov ako Hisaši. Veď jesť treba. Čo je nás po kalóriách, nadbytočných tukoch alebo po nezdravom spôsobe života:) Navyše, ak by sme predsa len pocítili neutíchajúci hlad po normálnej strave, existujú i zariadenia, ktoré si hovoria „školské jedálne“.
Myslím, že v najlepšom treba prestať. Aký by to malo zmysel, keby som vám tu okamžite vyklopila, akým smerom sa vzťah medzi Nao a Hisašim bude počas celej mangy uberať? Ako sa skončí šnúra odmietnutí „playboya“ školy, prečo bude medzi najlepšími priateľmi našej hlavnej hrdinky od Vianoc krájateľné napätie a kedy si konečne Hisaši uvedomí, že ak sa raz manželka jeho brata opije, zmení sa na bozkávajúce monštrum, ktoré sa okamžite nalepí na prvú osobu v dosahu dvoch metrov (a to vôbec nerozlišuje pohlavia!)? Zbytočne by som mrhala písmenkami, miestom a navyše by som vás ukrátila o pôžitok z celého deja.
A čo dodať na záver?
Snáď iba toľko: Good Morning Call sa radí k mangám, ktoré právom nesú označenie „nezabudnuteľný šódžo príbeh“. Napriek tomu, že sa k veľkým romantikom neradím a môj výber sa redukuje výlučne na dielka, kde sa toto slovíčko nesie v jemných náznakoch, dokázala ma táto manga nadchnúť. A to jej na to postačilo iba pár minút. Takže, ak patríte ku skupinke, ktorá preferuje príbehy v knižnej podobe a prekonávate momentálne obdobie rozchodov, či ste sa rozhodli vziať si pár týždňov dovolenku od toho večného pozerania anime, stačí, ak sa oddáte príjemnému čítaniu.
