Mahito Maki stratí mamu v požiari nemocnice počas vojny. O niečo neskôr si jeho otec vezme za ženu matkinu mladšiu sestru Nacuko. Presťahujú sa z Tokia do rodinného sídla na vidiek. Tu Mahita začne strašiť volavka popolová.
Mahito sa nevie zmieriť so smrťou matky a do toho sa dozvedá, že Nacuko je tehotná. Je sám v cudzom prostredí a aby toho nebolo málo, tá prekliata volavka vie rozprávať! Potvora tvrdí, že jeho matka stále žije a môže mu to dokázať v starej veži v lese. Mahito má našťastie dosť sedliackeho rozum, aby ho nenasledoval.
Keď sa Nacuko stratí, chlapec zachytí ako vstupuje do lesa smerom k záhadnej veži. Rozhodne sa ju zachrániť, pričom vstupuje do záhadného sveta kde existuje život a smrť vedľa seba.
Jeden film, tri témy
Film začína silnou scénou hučiacich sirén a horiaceho Tokia. Naskočia vám zimomriavky, pozorujete tragédiu v nemom úžase. Je to až horor, z ktorého Mahito nemôže vyviaznuť inak, než s PTSD. Prvou témou sa tak stáva konflikt ktorý poznačil prakticky celý svet a Japonsko zmenil k nepoznaniu – Druhá svetová vojna a jej hrôzy.
Na to priamo nadväzuje druhý námet. Mahito sa musí vyrovnať so smrťou matky. Jednoduchšie povedané, než spravené. Svoju frustráciu nedáva najavo plačom, volí cestu tichého trpiteľa. Film sa snaží tiež poukázať na to, že všetko je pominuteľné. Aj keď nás blízku opúšťajú, život ide ďalej, nesmie sa ľpieť na minulosti. Stále máme ostatných blízkych, na ktorých nesmieme zanevrieť.
Do tretice prichádza úplne separátny svet mimo náš priestor a čas. Podobne ako v Ceste do fantázie, aj tu sa hlavná postava dostane do záhadného sveta, o ktorom nič nevie. Ako Mahito cestuje za svojím cieľom v tomto podivnom svete, vynára sa posledná myšlienka: Aj keď realita bolí, nesmieme sa jej vzdať.
A to nás privádza k:
Veľa v malom
Chlapec a volavka pôsobí ako Mijazakiho vyhranie s myšlienkami. V dvojhodinovom filme máme mnoho načatého. Od centrálnych troch tém až po ďalšie myšlienky a záhady behajúce v pozadí. Film je experimentálne obrazový zážitok plný hravosti. Nebol by to Mijazaki, keby nezakomponoval do príbehu roztomilé vtipné staré babičky a aspoň jednu krvavú scénu.
Okrem ľudí sú dôležitými postavami vtáky. Tou hlavnou je samozrejme volavka. Strašidelný a neskôr aj komediálny charakter bude s Mahitom tvoriť dvojicu po väčšinu filmu. Aká je konkrétna spojitosť medzi nimi vám bude v hlave vŕtať v hlave až do konca filmu. Medzi ďalších operencov patria pelikány a andulky. Keď vám poviem, že po tomto filme sa budete vtákov na nejakú dobu báť, možno ma vysmejete. Ale verte, že farebné andulky v tomto filme vôbec, ale naozaj vôbec, nie sú sväté.
Aký to má zmysel?
Slabšou stránkou filmu je neexistujúci nepriateľ. Mahitove problémy nie sú manifestované v žiadnej konkrétnej osobe, voči ktorej by sa mohol postaviť. Žiadny zlý čarodej alebo chamtivý vojvodca. Nepriateľom je smutná realita, s ktorou sa musíme naučiť žiť. A ak to zvládneme, nájdeme aj v tom škaredom niečo pekné.
Samé o sebe to nie je zlé, pretože život nie je čierno-biely a ani my v skutočnosti nemusíme čeliť ničomu inému, ako fádnej realite nášho života. Realizácia tejto myšlienky ale neprináša také uspokojenie, ako keď je tento problém priamo stelesnený do nejakej postavy. Koniec je skôr ezoterický, pre mladšie publikum môže byť ťažšie stráviteľný.
Hlavu dokážu zapliesť aj vedľajšie postavy. Čo ich poháňalo v ich rozhodovaní? Prečo konali tak, ako konali? Motivácia nie je vždy konzistentná, niekedy to vyzerá, ako keby si protirečili. Bol to zámer? Veď do hlavy nikomu nevidíme. Či aj majster tesár sa utne? Je to záhada, na ktorú asi tak skoro nebudeme mať odpoveď.
Strastiplné čakanie na nový film
Keď majster animácie, pán Hajao Mijazaki, zahlásil, že sa vracia (už zase) z dôchodku, aby spravil nový film, všetci sme jasali. To sa písal rok 2016, keď začal filmový velikán pracovať na novom scenári. V roku 2017 začala oficiálna produkcia a štúdio mierilo s dátumom vydania k letnej olympiáde v Tokiu v 2020. Nakoniec sa písal rok 2023, konkrétne štrnásteho júla, keď sa všetci dychtiví fanúšikovia dočkali Chlapca a volavky.
Prekvapivo, štúdio vsadilo na fanúšikovské očakávania a Mijazakiho meno. Až do vydania bol jediný marketingový materiál naskicovaný plagát. Nikto nevedel, čo môžeme očakávať. Celý film bol ponorený pod rúškom záhady.
Producent Tošio Suzuki zdieľal, že Chlapec a volavka je najdrahším filmom vytvoreným v Japonsku. Vzhľadom na produkčnú dobu siedmich rokov mu to aj môžeme veriť. Scenár čerpá z Mijazakiho detstva v povojnovom Japonsku, kedy sa celá spoločnosť musela vyrovnať s prehrou vo vojne.
Film celosvetovo zarobil 167,8 miliónov dolárov a získal uznanie kritikov po celom svete. Získal niekoľko ocenení, medzi nimi je aj Mijazakiho druhý Oscar, ten prvý mu získala Cesta do fantázie.
Čo povedať na koniec?
Film chcel povedať veľa. Mnoho z toho sa mu aj podarilo. Stálo sedemročné čakanie na ďalší film za to? Určite áno. Bude sa vám film páčiť? To záleží, čo od toho očakávate. Chlapec a volavka je jednoznačne Ghibliovka ako sa patrí. Každá minúta snímku kričí Mijazakiho podpisom. Ikonická animácia, nadprirodzeno a dobrodružstvo sa miešajú v presných pomeroch vytvárajúc ďalší jedinečný snímok do pokladnice legendárneho štúdia, ktoré milujú všetky vekové kategórie. Na akú priečku vo vašom Ghibli rebríčku volavka zaletí je už len na vás.
Japonský názov: 君たちはどう生きるか
Anglický prepis: Kimitachi wa Dou Ikiru ka
Anglický názov: The Boy and the Heron
Počet epizód: 1 (film)
Rok vydania v Japonsku: 2023
