Rodina, priatelia, pokojný život. Tieto všetky veci považuje väčšina z nás za samozrejmosť, ktorej strata ani neprichádza do úvahy. A pritom sa ani nezamýšľame nad tým, že zajtra môže nastať situácia, ktorá celý náš život obráti naruby a po ktorej sa už nebudeme môcť vrátiť späť do normálneho života.
Saja Otonaši žije už rok na Okinawe, kde študuje na strednej škole. Nepozná, alebo si aspoň nepamätá utrpenie, bolesť, alebo smútok, pretože práve ten jeden rok na Okinawe je to jediné, na čo si spomína – presne pred rokom sa jej ujal Georg Mijagi, ktorý ju odvtedy vychováva spolu so svojimi, mimochodom tiež adoptovanými, synmi Kaiom a Rikom.
Jedného dňa sa Saja musí neskoro večer vrátiť do školy, keď však vstúpi na temný školský pozemok, netuší, že daný krok bol krokom do úplne nového života plného bojov, krvi a zabíjania. Na tomto mieste ju totiž napadol tvor, ktorý by svojim odporným zovňajškom vystrašil aj tých najväčších hrdinov. Volal sa Chiropteran. Tvor živiaci sa ľudskou krvou, ako Saji prezradil Hadži, záhadný muž, ktorý jej prišiel v pravej chvíli na pomoc a ktorý odštartoval Sajinu krvavú cestu slovami: „Saja, bojuj!“
V roku 2000 by asi nikto nebol povedal, akú lavínu umeleckej tvorby začínajúcej sa slovíčkom „Blood“ spustí krátke anime s názvom Blood: The Last Vampire. Mnoho šikovných ľudí inšpirovala upírska tematika a tak sa pustili do kreslenia mangy, písania románov, vytvárania hier, až nakoniec zakotvili pri TV seriáli s názvom „Blood+“, ktorý je podľa môjho názoru, ale aj podľa názoru mnohých iných, najvydarenejším dielom z tohto širokého spektra tvorby.
Po režisérskej stránke sa ho ujal skoro režisér Džuiči Fudžisaku, ktorý nie je vo filmárskej branži úplným začiatočníkom. Pred tým, než sa podujal na tento riskantný krok, spolupracoval na scenári úspešnej anime série, ktorá nesie názov Ghost in the Shell: Stand Alone Complex.
Pod hudbu sa celkom netradične podpísal americký filmový skladateľ Mark Mancina. Tento človek má prsty v hudbe mnohých známych Holywoodskych filmoch (Nebezpečná rýchlosť, Con Air…), a tak je jasné, že tvorcovia Blood+ od neho čakali len ten najlepší výkon. Mark Mancina nesklamal, pretože v spolupráci s ďalšími japonskými aj nejaponskými hudobníkmi sa mu podarilo poskladať soundtrack, ktorý si ihneď našiel mnoho priaznivcov.
Popri hudbe navodzuje príjemnú atmosféru pri sledovaní aj grafické spracovanie, ktoré aj napriek tomu, že takmer úplne vypustilo počítačovú grafiku, dosahuje vysokú kvalitu.
Najviac však treba tvorcov pochváliť za dokonalý dej, pretože ten divákov upúta asi najviac. Niektorí ľudia hovoria, že bolo pre nich päťdesiat dielov priveľa, ale ja si však myslím, že to bolo tak akurát, pretože epizódy, ktoré by sa mohli zdať akčnejšie ladenému divákovi nudné, odhaľovali mnoho dovtedy neodhalených faktov, ktoré v značnej miere pomohli k posunu deja.
Osobitná pozornosť sa pri písaní scenára určite venovala charakterom postáv a ich vývoju. Každá postava ho mala odlišný od tej druhej, čo dopomohlo k tomu, že ste si medzi postavami mohli ľahšie nájsť tú svoju obľúbenú.
Anime Blood+ patrí určite k tomu najlepšiemu, čo v tomto žánri vzniklo za posledné roky a tak niet divu, že takmer všade dostáva skoro najvyššie hodnotenia. Jeho úspech korunuje aj fakt, že na motívy seriálu bolo nakreslených niekoľko máng a napísaných aj pár kníh. Ale azda najlepšou odmenou pre každý seriál je vernosť fanúšikov a tú si Blood+ dokázal zachovať.
Japonský názov: ブラッドプラス
Anglický názov: Blood+
Počet epizód: 50 (TV séria)
Rok vydania v Japonsku: 2005 – 2006
Zdroj: archív animedream.sk, pôvodne publikované 5. mája 2007
