Už odmala som trávila čas na počítači prevažne náučnými hrami. Od dejepisu, matematiky, slovenčiny až po chémiu a fyziku. Mala som len 7, keď mi rodičia dali laptop s hernými CDčkami a ja som sa tak formou hier začala učiť. A že mi to prospievalo, o tom nebolo pochýb. Slovenčina na jednotky, násobilka naučená ako nič. A teraz o 15 rokov neskôr sa takto môžem učiť japončinu. Za pokus to stojí.
Hiragana Battle má pomerne jednoduchý dej. Začína sa pohľadom hlavnej postavy na nočnú oblohu počas zimy a následne stupídnym dialógom. Potom sa zrazu strhne hlavná zápletka, vďaka ktorej sa vydáte učiť hiraganu: Zlý mág používajúci „písmenká“ z japonskej abecedy si chce podradiť národ a dá sa zastaviť len naučením japončiny.
Od hry určenej na vzdelávanie samozrejme nemožno očakávať nejaký brilantný dej. Čo je dôležitejšie je, nakoľko napĺňa cieľ, ktorý si dala, v tomto prípade naučenie hiragany. Aby ho docielila, využíva formu JRPG a prvky vizuálnej novely. Je to taký „pokémonský štýl.“ Cestujete po krajine s vašou skupinkou keď zrazu „Wild hiragana appears!“ z ničoho nič, podobne ako pokémoni z vysokej trávy.
Ovládanie je málinko neohrabané, hlavne čo sa týka súbojov. Princíp je jednoduchý – aby ste porazili nepriateľského bojovníka v podobe znaku, musíte vysloviť jeho názov. Čím viac hiragany ale viete, tým viac máte možností na výber. Tie sú ale proste len za sebou vypísané a vy v zozname hľadáte tú správnu možnosť. Nejaké delenie podľa rád trebárs by im prospelo. Celý proces súboja je tak podstatne spomalený, keď všetkým štyrom postavám vo vašej partii musíte navoliť rovnakú možnosť, ale systém si nepamätá ani poslednú zvolenú. Okrem toho ak vaše prvé dve postavy skolia jedného z nepriateľov, a zvyšné dve majú zvolený ten istý cieľ, tak namiesto voľby zmeny odpovede proste pokračujú nesprávne u ďalšieho symbolu. Také dobré na hlavu.
Ak by sme odobrali aspekty učenia, celá táto vec ledva tiahne na priemer. Celý príbeh nie je nijak špeciálny, charaktery sa nevyvíjajú a myslím, že chvíľkami by som bola radšej, ak by to bol len obyčajný program na učenie hiragany a nie hra. Možno je to tým, že som už hiraganu čiastočne vedela, ale mala som pocit, že ma to v skutočnosti v učení spomaľuje. Takže určite je to dobré ako dobrovoľné učenie hiragany samoštúdiom, nie ako doplnok ku štúdiu na kurzoch alebo v škole. Pretože určite vás to niečo naučí, len to bude voľnejším tempom. Na druhú stranu, ak sa neviete cez nejaké znaky dostať, môžete grindovať a aspoň si za odmenu kúpiť lepšiu výstroj a iné vymoženosti v hre, kým sa vaše znalosti zlepšia.
Vo všeobecnosti nie je Hiragana Battle vôbec zlou hrou. Záleží však na človeku, koľko od nej očakáva. Ak sa chcete učiť japončinu intenzívne, asi po nej nesiahnete. Čo by ale týčilo otázku, prečo by ste vôbec siahali zrovna po hre, ak to myslíte s týmto exotickým jazykom vážnejšie ako iní? Za mňa je to jemný nadpriemer, nápad je to dobrý a netreba ho hneď odsudzovať. Určite mi hra pomohla aspoň trochu.
