Démoni Joma s chuťou na ľudské mäso sužujú zvyšky stredovekej civilizácie. Tieto monštrá sú nebezpečné nielen svojím apetítom, ale aj schopnosťou zmeniť svoj výzor a absorbovať spomienky svojej poslednej obete. Vďaka tomu sa ľahko dostanú k ďalším obetiam. Bojovať s nimi dokáže len jedna organizácia s bojovníčkami zvanými Claymore.
Claymore sú ženy, polovičné jomy a poloviční ľudia. Dokážu vycítiť svoj cieľ a efektívne ho zneškodniť. Pokiaľ ich cieľ nenájde prvý, samozrejme… Clare je Claymore číslo 47. To znamená, že podľa rebríčka čísel, kde je jednotka najsilnejšia, sa nachádza na úplnom konci. To ju však nezastaví pred osobnou pomstou voči týmto monštrám.
Ženský Berserk?
Claymore sa často označuje ako ženská verzia mangy Berserk. Majú toho veľa spoločného, napríklad hlavných hrdinov s obrovskými mečami, monštrá ako záporákov a temný fantasy svet zasadený do stredoveku. To všetko sú však len povrchové podobnosti.
Berserk je brutálny a nihilistický, ale hlavným zameraním mangy je boj proti osudu, filozofia náboženstva a psychológia. Claymore je o niečo umierenejší, rieši otázku identity a kolektívu a odkazuje predovšetkým na tajomnosť a boj so zlom. Guts nemá problém stať sa monštrom, pokiaľ to znamená, že dosiahne svoj cieľ. Naopak, Clare sa snaží udržať si ľudskosť v tele monštra. Súboje sú epické v oboch prípadoch – Miurov Berserk sa zameriava na surovú silu, vynaliezavosť a výbavu (meč a brnenie), zatiaľ čo Claymore sa sústreďuje na bojovú techniku, rýchlosť a transformáciu tela.
Musím sa priznať, že skôr než Berserka mi Claymore pripomína Útok titánov. Mám veľké podozrenie, že sa Isajama inšpiroval. Prečo je to tak, by bol spoiler, ale môžem povedať, že obe univerzá zdieľajú niekoľko kľúčových podobností.
Smrteľné sesterstvo
Friendship is Magic. Toto nie je copyright od Hasbra, toto je súčasť mangy Claymore. Napriek temnému svetu, kde sú Claymore vyvrheľmi spoločnosti, nachádzajú tieto nešťastné duše útechu vo vlastnom sesterstve. Tímová práca je základným pilierom prežitia slabších Claymore, a keď ide do tuhého, ani jednotky vo svojom odbore pomoc neodmietnu. Spojenectvá sú ústrednou súčasťou deja. Všetky bojovníčky sú si podobné ako vajce vajcu, ale aj napriek tomu sú ľahko rozpoznateľné.
Na začiatku sa príbeh sústreďuje hlavne na Clare, no kým dej dosiahne polovicu, pribudne naozaj slušné množstvo ďalších bojovníčok. Každá si so sebou nesie emocionálne traumy a vlastný vnútorný strach. Ich psychologický vývoj sa odohráva predovšetkým cez skutky, nie cez slová. Spása prichádza v rôznych podobách a aj antagonista na prvý pohľad môže skrývať nečakanú ľudskú stránku.
Prečo nie je Claymore tak populárny ako Berserk?
Ak vylúčime fakt, že mužské postavy bývajú obľúbenejšie než ženské – predovšetkým v 90. rokoch, kedy bolo akčné fantasy v mange stále primárne mužskou dominantou –, bude to tým, že Claymore má pár chybičiek krásy. Fenomenálne postavy mierne zráža nadol ich vlastný svet. Pritom to nemyslím tak, že by bol svet nudný, ale chýba mu určitý unikátny prvok okrem Joma. Autor sa to snažil vyvážiť dlhými bojovými sekvenciami, predovšetkým v druhej polovici mangy.
Občas tiež kolíše kvalita kresby. Niektoré panely sú neuveriteľne detailné, iné zívajú prázdnotou. Nepríjemné je najmä to, že časť udalostí je opisovaná monológom postáv, čo nie je najšťastnejšie riešenie. Našťastie sa to nedeje často, takže sa nad tým dá prižmúriť oko. Toto je v dnešnej dobe vlastne bežný problém anime a mangy všeobecne, pričom ani staršia manga ako Claymore sa tomu nevyhla.
Aj po rokoch stále baví
Je veľká škoda, že anime adaptácia sa končí približne v jednej tretine mangy a jej pokračovanie nikdy nevzniklo. Pritom má Claymore skvelú akciu a postavy. I napriek chybičkám krásy manga stále prináša kvalitnú zábavu. Ostáva len dúfať, že súčasný trend animovať staršie diela zapadnuté prachom sa časom dostane aj k tomuto klenotu. A ktovie, Claymore by vyzeral veľmi dobre aj v češtine. Že? Mrk, mrk.
