Tomu, kto má rád vocaloidov určite neunikli hry. Problémom je však, že sa k nám z Japonska tých hier dostane žalostne málo. Ako jediná Nintendo 3DS hra pre západ sa k nám dostala vydarená deluxe edícia Project Mirai 2 hry pod názvom Hatsune Miku: Project Mirai DX a prvýkrát sa zvyšok sveta môže pochváliť lepším vydaním ako má Japonsko.
Balenie obsahuje nielen samotnú hru, ale aj 19 obojstranných AR kariet. Pri zakúpení digitálnej edície sa tieto karty dajú stiahnuť a vytlačiť a na papier veľkosti A4. Problémom však naďalej ostáva dostupnosť u nás. Ani v SR ani v ČR hru totiž v obchodoch nenájdete. Najbližšie treba hľadať v Nemecku alebo Anglicku cez internet.
Už pri prvom zapnutí hry si všimnete čibi grafiku hry ako aj fakt, že je nádherne spracovaná. A tým myslím nielen farby a samotné prevedenie, ale i jemné linky bez pixelácie a krásne 3D. Zatiaľ čo u všetkých hier čo som hrala na 3DS som mávala 3D funkciu prevažne vypnutú, v tomto prípade som ju neobmedzovala a dopriala som malej Miku s kamarátmi možnosť vykuknúť z 2D sveta k nám. Dovolím si tvrdiť, že táto hra je asi najlepší počiny čo sa grafiky týka za celú 3DS éru. To zrejme znie trochu smiešne, veď predsa je toľko ohromujúcich hier na 3DS… Žiadna z nich však nemá tak čisté renderovanie grafiky ako táto. Určite tomu dopomohla čibi realizácia modelov, ktorú mala na starosti firma Good Smile Company známa figúrkami Nendoroid, podľa ktorých sú charaktery modelované. Vzhľadom na grafické možnosti 3DS, ktoré boli vždy o niečo slabšie ako u „konkurencie“ PS Vita sa určite hodia deformované postavičky viac, ako anatomicky správne vysoké telá vocaloidov.
Ako prvú vec vás hra požiada o výber partnera, čím hra nabudí mierny dojem tzv. dating sim. Ak si vyberiete jedného vocaloida, počas hry si môžete kamarátov (slovo partner mi tu proste nesedí) vymieňať. Ja mám veľmi rada Kaita, takže som si samozrejme vybrala jeho. Svojmu kamarátovi vyberiete aj bytík z niekoľkých typov, do ktorého môžete dokupovať doplnky, alebo ak vás omrzí tak ho aj vymeniť za iný. Vocaloidom tiež môžete kupovať rôzne oblečenia ako bábikám a kombinovať ich s oblečením ďalších vocaloidov. Doplnky i šaty kupujete za MP (Mirai Points), ktoré získavate prechádzaním pesničiek.
Prirodzene, keďže máme k dispozícii už možnosť výberu kamaráta a podobne, bolo by zvláštne, keby sa tieto funkcie ešte trocha nerozvinuli. Preto môžeme dať kamarátovi aj koláčik, či riadne jedlo alebo ho „uložiť spať“ a dokonca aj dať vreckové (za ktoré si trebárs vymení nefunkčnú žiarovku či neodolá kúpiť si melón za väčšinu peňazí…), a mnoho ďalšieho. Skoro by som povedala, že táto hra je taký vyspelý tamagoči v dobrom slova zmysle. Pre fanúšikov Gumi mám však jednu smutnú správu. I napriek tomu, že sa v hre nachádza, nedá sa vybrať ako partner. Bude vás však z času na čas navštevovať s radami, tipmi či malými darčekmi.
Hlavným aspektom hry však naďalej ostávajú piesne. V tejto hre je 20 piesní úplne nových a 28 pesničiek je z predošlých hier. Dokopy ich je teda 48, alebo 79, ak chcete rátať všetky verzie songov s rôznymi vocaloidmi. Pri hraní si môžeme vybrať z dvoch módov: tap a button. Pri tap využívate dotykový displej a pri button tlačidlá. Oproti Project Diva Playstation hrám je však Project Mirai o niečo jednoduchší. Väčšinou vám v hre dáva sety rovnakých farieb/tlačidiel, takže hráč nemusí byť až tak zručný. Je to určite výhoda pre hráčov bez skúseností z iných rytmických hier. Oba módy majú tri úrovne, easy, normal a po zdolaní normal sa odomkne aj hard.
Problémom je ale u tap módu dotykový displej, ktorý nie vždy zaregistruje pohyb, keď vám hra káže potiahnuť stylusom vpravo, vľavo, hore alebo dole. Je potreba viac tlačiť. Pri veľkej rýchlosti sa človek bojí, aby si displej neroztrieskal. Nárazy stylusom sú počuť zrejme až do vedľajšej miestnosti. Ikony, ktoré sa zobrazujú počas hrania sú súčasťou čiary, ktorá vás vedie, takže nemusíte ikonky hľadať po celej ploche displeja ako u Project Diva. Vďaka tomu sa môžete viac sústrediť na vlastný rytmus. Veľkosť ikon aj farba sa dá upraviť podľa vašich preferencií.
V hernej ponuke sú obľúbené pesničky ako World is Mine, Shake it!, Sweet Magic, Hello/How are you?, Happy Synthetizer či Matryoshka a narazíme aj na menej známe alebo novšie skladby ako PianoxFortexScandal od Meiko či Snowman od Kaita. U niektorých skladieb sa po prejdení normálnej obtiažnosti odomkne ďalší vocaloid, takže možností na znovuhrateľnosť tu je dosť. Spevákom vo videách môžete aj zmeniť kostýmy, ak vám nevyhovujú a máte radšej iné, čo je veľkým plus ak sa vám páči pieseň, ale nechcete sa pozerať na tú istú postavičku stále dookola.
A ak predsa len nemáte chuť počúvať piesne a ťukať pri tom do dotykového displeja či tlačidiel, môžete si zahrať mini hru na štýl hry go s kamarátom, či klasickú Puyo Puyo (niečo ako upravený tetris na verzus mód). Chceli by ste ísť na vocaloid koncert, no je pre vás nemožné sa na jeden dostať? Môžete využiť AR karty z balenia. Pred kamerou Ninteda vám tak ožijú koncerty 3D modelov, ktoré sú takmer na nerozoznanie od Nendoroidov, ktorými sa pýši polička nejedného fanúšika.
Aby som to teda zhrnula, Project Mirai DX je veľmi podarená hra z dielne SEGA. Je to výborná milá oddychovka plná hudby. Určite dokáže zabaviť na niekoľko hodín, len prejdenie samotných pesničiek by malo trvať viac ako 4 hodiny. Ak sa rozhodnete prejsť všetky tri obtiažnosti v oboch módoch, minimálna herná doba bude 24 hodín bez vedľajších zábavok. Ťažko určiť, na ako dlho dokáže zabaviť človeka, ak nie je skalopevný fanúšik vocaloidov, otázka však je, či by daný hráč siahol práve po tejto hre. Budeme preto predpokladať že voca-fanúšikovia si budú túto hru užívať. Z mojej strany som veľmi rada, že som mohla vyskúšať svoju prvú rytmickú hru v živote. Na leto je to dokonalé odreagovanie po večeroch, kedy sa človek len usmieva a ťuká do Nintenda. Netuším, či by som znovu siahla po rytmickej hre tak skoro, určite však neľutujem času stráveného u tejto chutnej hry.
