Vždy som tvrdila, že kvalita anime vychádzajúcich po roku 2010 klesla. Samozrejme, nájdu sa mnohé skvelé výnimky potvrdzujúce pravidlo. Väčšina TV anime, ktoré vyšli v posledných rokoch za pozretie nestoja. Samý fanservis, isekai, slabý príbeh a nekonečné množstvo klišé. Nie že by predošlé 80., 90. a 00. roky boli dokonalé, ale priniesli nám mnoho nezabudnuteľných legendárnych anime ako Evangelion, Cowboy Bebop, Fullmetal Alchemist, Death Note, Ghost in the Shell: Stand Alone Complex, alebo anime najbližšie k dnešnému recenzovanému kúsku: Gurren Lagann. Dovolím si teraz tvrdiť, že Kill la Kill sa môže radiť k tomu lepšiemu, niečomu čo prinieslo originálny pohľad aj zaujímavý príbeh, čím môže konkurovať minimálne niektorým z hore uvedených kúskov (teda, keď opomenieme že je to úplne iný žáner a preto sa nedajú zrovnávať).
Rjúko Matoi nastúpi na známu Honnódži akadémiu za cieľom nájsť vraha svojho otca. Táto vyhlásená akadémia má vskutku zaujímavú riaditeľku a ešte zaujímavejšie uniformy. Vybraní študenti nosia uniformy so špeciálnymi schopnosťami, ktoré im dávajú rôzne atribúty ako je vysoká rýchlosť, sila alebo napríklad aj možnosť hrať výborne tenis a podobne. Keď však Rjúko na školu nastúpi, väčšina týchto študentov sa môže ísť schovať do kúta. Pretože naša hrdinka má zaujímavý meč v podobe polovice nožníc, ktorý je určený presne k zničeniu týchto uniforiem.
Keby som mala Kill la Kill definovať, nazvala by som to šialenosť prvého stupňa, ktorá môže konkurovať už spomenutému Gurren Lagannu alebo FLCL. Totálna absurdita plná satiry, komickosti, schválneho fanservisu a prehnanosti. Suchý príbeh o pomste skrýva viac než sa zdá. Deju treba dať pár epizód ale potom to je skutočná jazda. Fragmenty naznačené na začiatku do seba zapadnú a zrazu nemá človek čas rozmýšľať len nad nejakou pomstou, pretože anime ponúka naozajstný úlet.
Samozrejme, treba to brať s nadhľadom, pretože Kill la Kill nesmiete brať vážne. Všetko je schválne prehnané a naozaj hodne „anime“. Kvalitu však potvrdzujú mnohé ocenenia medzi ktorými sú aj Tokyo Anime Award (2014) za najlepší dizajn postáv a Newtype Anime Award (2014).
Dobré anime musí mať mimo príbehu schopnú aj animáciu a hudbu. Hudbu mal na starosti Hirojuki Sawano, takže tu nie je vôbec čo riešiť, samozrejme, že je skvelá! Sawano je v súčasnosti jeden z najlepších skladateľov anime soundtrackov. Jeho tvorba sa nachádza v ďalších známych anime ako Aldnoah.Zero (hudba tu je najlepšou časťou tohoto anime), Ao no Exorcist, Guilty Crown, Owari no Seraph (aj tu platí, že hudba je to najlepšie) a hlavne Šingeki no Kjódžin.
Animácia používa karikatúru aj prestrelené anime výrazy, takže celá tá šialenosť má tú správnu atmosféru. Najbližšie k tejto sérii majú jednoznačne FLCL a Gurren Lagann, čo sú anime z produkcie Gainaxu. Na tom nie je nič neobvyklé, keďže Studio Trigger založili práve bývalí zamestnanci Gainaxu Ócuka Masahiko a Hirojuki Imaiši.
Kill la Kill môžem len a len odporučiť. Je to uletenosť, ktorú si divák nesmie nechať ujsť. Čo začalo ako jednoduchý dej o pomste plný fanservisu a súbojov sa premenil na epický príbeh so zaujímavým, skutočne uspokojivým, proste skvelým finále. Pekná animácia sprevádzaná epickým zvukom, dobrým dabingom s nevšedným dejom ponúka veľké množstvo zábavy. To je proste niečo, čo v dnešnej dobe už mnoho anime sérií nedokáže.
Japonský názov: キルラキル
Anglický názov: KILL la KILL
Počet epizód: 24 (TV séria)
Rok vydania v Japonsku: 2013 – 2014