Druhá časť Kizumonogatari pokračuje ďalším hodinovým vyobrazením príbehu o mladíkovi menom Kojomi Araragi, ktorý sa stal upírom a snaží sa získať späť svoju ľudskosť. V druhom filme pokračuje v cieli získať končatiny svojej upírskej pani a pred ním stoja traja lovci upírov – Dramaturgy, pre ktorého je lov práca; Episode, ktorý loví z nenávisti a Guillotinecutter poľuje na upírov z viery. Keď sa mu to konečne podarí, dočká sa svojej odmeny – znovu sa stane smrteľným človekom.
Druhý film by sa jednoducho dal zhrnúť do prídavných mien zábavnejší, násilnejší a sexy. Proste taká klasika pre túto sériu. Prvý film bol o niečo viac atypický, jednalo sa skôr o rozbeh a keď už sú podklady položené, môže sa druhá časť chytiť diela a všetko správne nakopnúť.
Znovu a raz tu tvorcovia neplytvajú väčšími dialógmi, aj keď tentokrát ich tu už nájdeme o niečo viac. Počas rozhovorov postáv je výborne podtrhnutá mimika tváre, ktorá vo vás umocňuje pocity postavy. Mnohokrát sa tu vyskytujú aj komické scény. Tie môžete aj nemusíte mať radi, k sérii už ale patria. Dobrou správou ale je, že sa divákovi príliš nenútia a nepôsobia nejak umelo. Komédia tu je jednoducho odvážne strčená do scén, kde by sa prirodzene nemala nachádzať, ale čuduj sa svete, robí tu divy.
Kvalita animácie ostáva z predošlého filmu, postavy sú stále detailne animované a detaily prostredí sú dych berúce. Ostáva tu experimentálny štýl mixujúci ručnú 2D animáciu s 3D prvkami a fotografiami z nášho sveta. Všetko je to krásne prepletené a zvládnuté na jednotku, takže nič nepôsobí neprirodzene ako to býva zvykom u mnohých anime, ktoré využívajú CGI grafiku. Pokiaľ niečo vyčnieva, je to určite zámerne. Ostáva aj jazzom inšpirovaná hudba a celkový nádych francúzskeho Noir.
Kým prvý film bol vážnejší, dvojka sa mení na akciu a komédiu, i keď si ponecháva aj niečo z predošlej vážnosti. A to je jednoznačne najväčší rozdiel medzi prvou a druhou časťou Kizumonogatari. Bohužiaľ sa mi tu začína potvrdzovať domnienka, že nemalo veľký zmysel deliť Kizumonogatari na tri krátke časti, z ktorých každý má približne hodinu. Pripomína mi to mierne taktiku filmov Hobbit, ale tie zase išli smerom jednej krátkej knihy adaptovanej do troch trojhodinových filmov za účelom vyžmýkania čo najviac peňazí. Tu sú zase filmy tri, ktoré taktiež mohli byť len jeden celovečerný… filmy sú proste krátke a každý jeden vám dokopy veľa nepovie, len zbytočne delí dejstvo na príliš očividné celky. Možno sa režiséri nevedeli zhodnúť, či chcú nakoniec TV/OVA sériu alebo film a rozhodli sa urobiť kompromis. A možno taktiež chceli vyžmýkať viac peňazí z divákov v kinách…
Film končí v napätí a vy čakáte ako celý dej vyvrcholí práve v tretej časti Reikecu, nastáva tak tá klasická situácia, kedy prvý film je očakávaný, druhý proste len „je“ a tretí slúži ako očakávané rozuzlenie deja. Aj napriek tomu ale splnil očakávania a mnohým sa určite bude páčiť viac ako prvý, pretože je konečne o niečo akčnejší a začína sa viac podobať na Monogatari, ako ho poznáme.
Japonský názov: 傷物語〈Ⅱ熱血篇〉
Anglický prepis: Kizumonogatari II: Nekketsu-hen
Počet epizód: 1 (film)
Rok vydania v Japonsku: 2016
