Hudobných anime nie je málo, ale nie všetky vám utkvejú v pamäti. Tie, ktoré na vás spravia dojem stoja skutočne za to. Môžem tak spomenúť napríklad Detroit Metal City, Šigatsu wa Kimi no Uso, Nana, Beck, Nodame Cantabile a určite si aj vy spomeniete na mnoho ďalších. Maširo no Oto nie je orientované na spevácky talent, namiesto toho sa sústreďuje na tradičný nástroj s dlhou históriou – šamisen. Na rozdiel od hore zmienených anime, sláva šamisenu sa riadneho anime nedočkala.
Dej
Secu Sawamura v deň smrti starého otca utečie z domu. V ten deň nezomrel len jeho milovaný dedo, zomrel tiež výnimočný hráč na šamisen. Macugoró na smrteľnej posteli povie Secuovi, aby sa hry na šamisen vzdal, pokiaľ nenájde vlastný zvuk. Secu bol totiž dedom tak posadnutý, že odmietal hrať na šamisen, pokiaľ sa nejednalo o imitáciu Macugoróvho zvuku. Secu tak skončí v Tokiu dúfajúc, že ho veľkomesto inšpiruje k vytvoreniu vlastného zvuku. Ale Tokio je veľké a hlučné a niektoré zvuky v ňom zanikajú.
Dezorientovaný hlukom a svetlom sa omylom zvalí na cudziu slečnu a tá ho z ľútosti nasťahuje k sebe. Každý s logickým uvažovaním práve vztýčil v hlave výkričník. Kto si len tak pustí do bytu cudzieho človeka? Prvá epizóda ale vôbec nie je potrebná a rýchlo na ňu zabudnete. Secuho sa zrazu ujme jeho matka a na predošlú situáciu a postavy sa úplne zabudne. To je druhý pomyslený výkričník. Tým tretím je rozdelenie deja. Plynutie príbehu je veľmi nerovnomerné. Na začiatku sa prostredia aj postavy príliš menia, potom sa prejde na bežnú školskú drámu. Secu sa pridá do školského šamisen klubu s cieľom vyhrať súťaž. Nasleduje minimum ukážok trénovania, za to samotná súťaž zaberie úctyhodných 6 epizód.
Dejstvo sa veľmi podobá kabuki dráme. Kto nevie, kabuki je štýl divadla. Je príznačné tým, že príchod aj odchod postáv je značne dramatický a vystúpenia bývajú schválne prehnané. Maširo no Oto sa kabuki divadlom inšpirovalo. Skúsené oko si všimne rôzne referencie, na internete ich mnohí diváci aj rozoberali. Ja teda k profíkom nepatrím a môžem anime zhodnotiť len ako obyčajný západný divák. Japoncom teda pravdepodobne anime bude sedieť viac. Za mňa bolo anime miestami umelo predramatizované alebo naopak, komediálne nezvládnuté. Komédia prichádzala nečakane v nevhodnú chvíľu a často bola cez čiaru.
Postavy
Čo sa týka postáv, toto anime nijak bežne nevyčnieva z rady. Väčšinou sa jedná o úplne bežné stereotypy, začínajúc samotným hlavným hrdinom. Secu je x-tý modrooký, čiernovlasý protagonista s rodinnými problémami skúpy na slova. Šuri je bežné zlatučké dievčatko bez akýchkoľvek zručností, Jui je naopak tá šikovnejšia a na zároveň aj odvážnejšia. Kaito je klasický prípad športovejšieho typu s problémom v pozadí. Posledným do pätice je Rai, špeciálna vločka priťahujúca pozornosť predovšetkým dievčenských sŕdc.
Špeciálnou kategóriou sú profesionálni hráči na šamisen, s ktorými sa Secu stretne. Väčšina sú studení vypočítaví ľudia zbehlí v komunite. Zdieľajú lásku k nástroju a zároveň sa jedná o silných konkurentov. Takmer všetci sú až príliš obsesívni. Obsesia je problémom skoro každej postavy v Maširo no Oto. Obsesia k nástroju, k určitým gólom, okolo určitej postavy. Takmer každý mimo Secuho spolužiakov je svojim spôsobom na niečo až nezdravo upnutý. Zaklincovala to nasledovne Secuho matka, ktorá vôbec nie je príkladom milujúceho člena rodiny. V určitých pasážach… ju, ehm, vzrušovala hudba jej syna?
Spracovanie a záver
Aj keď dej a postavy nie sú ničím výnimočné, samotné podchytenie šamisenu je takmer dokonalé. Naučíte sa niekoľko tradičných skladieb za sprievodu prvotriednej animácie a neuveriteľného zvuku. Len kvôli týmto scénam som anime dopozerala do konca. Tú hudbu som si nemohla nechať ujsť. Je veľká škoda, že nahrávky z anime neexistujú. Animácia prstokladu je tiež neuveriteľná, nie je určite bezchybná, ale dokážete rozpoznať, kam postava dáva prsty aby mohla zahrať určitú notu.
Ak by som to mala zhrnúť, toto anime má pridanú hodnotu len ak vás zaujíma japonská (pochopiteľne tá tradičná) kultúra. Hudba je skvelá, naučíte sa pár faktov o šamisene a niekoľko dôležitých skladieb pre japonskú kultúru. Taktiež sa utvrdíte v tom, že japonských rodičov by nikto z nás asi nechcel. Ich prísnosť a malá dávka empatie k vlastným deťom tak známa v západnom svete je pekne vyobrazená aj v Maširo no Oto.
Celé anime bolo z veľkej časti nuda, dráma v štýle kabuki nie je pre každého. Príbeh je viac-menej predvídateľný a neunikátny. Hudba je výborná a animácia príjemná, na škodu je však aj fakt, že anime je na konci nepríjemne useknuté – postava sa nikam nedostala a príbeh ostal neuzavretý. Či sa Secu dočká druhej série nie je jasné, tvorcovia mu ale mohli dať aspoň jednu ďalšiu epizódu na lepší koniec. Ten, ktorý mu dali pôsobí až príliš násilne a úplne skazil už tak naštrbený dojem.
Japonský názov: ましろのおと
Anglický prepis: Mashiro no Oto
Anglický názov: Those Snow White Notes
Počet epizód: 12 (TV séria)
Rok vydania v Japonsku: 2021
