Mytológia Japonska je úzko prepletená s náboženstvom a spolu kráčajú ruka v ruke. Preto je samozrejmé, že mnoho mýtov sa týka šintoizmu a budhizmu, najhlavnejšími náboženstvami Japonska.
Prvé pokusy o písanú japončinu sú z tretieho storočia a bolo to až piate storočie, kedy sa písaná forma jazyka začala využívať na plnohodnotné texty. To teda znamená, že všetky príbehy a mýty sa tradovali ústne.
Zrejme prvým pokusom o zaznamenanie histórie japonského národa bola zbierka Kodžiki, ktorá sa dochovala do dnes. Kodžiki (古事記), v preklade Kronika dávnych príbehov, bola napísaná v období Nara (710 – 794), presnejšie dokončená v roku 712 učencom Ó no Jasumarom. I keď šlo o historickú knihu, je to vlastne zbierka mytológie, ktorá pojednáva o vzniku Japonska pomocou božských entít. Druhou najstaršou kronikou po Kodžiki bolo Nihonšoki (日本書紀) z roku 720, nazývané aj Nihongi, ktoré už je o niečo viac orientované smerom k realite ako k mýtom.
Väčšina základných mýtov skorého Japonska sa paralelne prelína s mýtami juhovýchodnej Ázie a strednej Číny či v prípade božského pôvodu cisára sa zase môžeme obrátiť na mýty kórejské a mongolské. Pre Japoncov taktiež neexistoval žiadny svet mimo ich Nihonu – Japonska. Všetko, čo bohovia stvorili bolo Japonsko.
Samotní bohovia, japonsky nazývaní kami (神) majú prevažne ľudskú podobu, aj keď rôzne interpretácie ich zobrazujú aj vo zvieracích formách. Prvými kami boli Inazami a Inazagi, súrodenci a partneri, ktorí stvorili japonské ostrovy, spolu s ich potomkami.
Preklad slova kami ako boha však nie je úplne presný. Boh je v našom pojatí všemohúci, vševediaci, u Japoncov je však kami silno ovplyvnené šintoizmom. Božstiev je tu viac ako niekoľko stoviek, pričom každý zvláštny úkaz (napr. obrovský balvan v strede lúky bez jasného pôvodu) sa v minulosti považoval za kami. Sú to bytosti, duchovia mimo ľudský svet, je však oveľa jednoduchšie ich prirovnať v našej kultúre k bohom.
Okrem bohov je samozrejme mytológia plná júrei (duch) a jókai (démon) bytostí. Tak ako u kami, i tu je jókai spirituálna bytosť rôznych schopností a v našom pojatí sa najviac podobá démonom. Synonymom slova jókai je aj ajakaši, mamono alebo mononoke. Tieto bytosti sú často vyobrazované so zvieracími črtami, či priamo celým zvieracím telom ako aj líška kicune, ktorá sa bežne vyobrazuje ako klasická líška (môže mať však jeden až deväť chvostov) alebo krásna žena – kicune dokážu „meniť tvar“ podľa potrieb a prekabátiť nejedného človeka. Nájdu sa však jókai aj iných foriem, napríklad dáždnika známeho pod názvom kasa-obake. Jókai nie sú však len zlí, niektorí prinášajú šťastie či pomáhajú ľuďom.
