Kokeši

Kokeši (こけし) sú drevené bábiky pochádzajúce originálne z regiónu Tóhoku (東北地方) v severnom Japonsku. Ich tradícia siaha do periódy Edo (1600 – 1868), ale vo väčšom ich začali vyrábať ako súčasť umenia len v devätnástom storočí.

Tieto bábiky boli originálne zrejme určené ako hračky pre deti, mali veľmi jednoduché oválne telo s guľatou hlavou, tzv. „kawaii“ prvky. Okrem toho boli určené na predaj aj ako suveníry pre návštevníkov onsenov – tradičných japonských kúpeľov. Okrem funkcie hračky a suveníru mohli kokeši mať aj spirituálnu úlohu, kedy mala zobrazovať zdravé dieťa. Kto by si predsa neželal, aby jeho dieťa bolo zdravé. Je navrhované, že vďaka svojmu tvaru boli nemaľované kokeši využívané aj ako masážne pomôcky v onsenoch.

Tak ako účel, aj vznik mena je zabalený pod rúškom tajomstva. V historických textoch sa uvádzajú až štyri formy slova kokeši a to: 小芥子, 木牌子, 木形子, a 木芥子.  Súčasná forma písaná hiraganou sa dohodla až v roku 1939 na výstave kokeši v meste Naruko (鳴子町), ktoré neskôr zaniklo pri spojení s inými mestami a vytvorilo mesto Ósaki (大崎市). Význam slova kokeši môže byť zo slov drevený (木, ki, ko) alebo malý (小, ko) a bábika (芥子, keši).

Vzhľadom bola tradičná kokeši veľmi jednoduchá. Tvár bola zvyčajne len pár ťahov štetcom a využívala len pár farieb, medzi ktorými prevládala hlavne červená. Zvyčajne sa na ne kreslili kvetinové vzory (viz. prvý obrázok). Momentálne sa dajú vizuálne odlíšiť dva druhy bábik: tradičná kokeši 伝統こけし (dentó kokeši) a kreatívna „nová“ kokeši 新型こけし (šingata kokeši).

Tradičné kokeši sa delia na jedenásť typov, podľa toho, odkiaľ pochádzajú. Tým najznámejším variantom je práve Naruko. Mimo iné tam patria aj tieto:

Kreativíne bábiky už nemajú preddefinovaný tvar ako tradičné, umelec či drevorezbár má väčšiu slobodu pri tvorení. Vznikajú tak kokeši rôznych tvarov a farieb, mnohokrát inšpirované aj anime a mangou, alebo dokonca aj zvieratami.

V modernom svete sa kokeši stala predlohou pre Mii avatary Nintenda. Ja som mala to šťastie si jednu kokeši vytvoriť počas letnej školy, kedy jedna z našich profesoriek, doktorka Eriko Tomizawa-Kay, priniesla na prednášku drevené čisté kokeši, ktoré sme si mohli namaľovať. Vznikli tak u nás za 15 minút gejše, dievčatá v jukatách, samuraji a dokonca sme mali aj pandu. Na fotke vpravo po rozkliknutí môžete vidieť môj roztrasený pokus 🙂 Ak máte doma neposedné deti, možno je to pre vás dobrý tip.

Ak sa vám kokeši páčia, u nás sa dajú zohnať pomerne jednoducho cez e-shopy alebo stačí navštíviť naše cony, vždy sa tam nejaký ten stánok s tradičnými suvenírmi nájde. Pamätám si dokonca aj kokeši parfémy, aj keď ich vôňa ma nepresvedčila o kúpe 🙂