Čo sa stalo?
K veľkému zemetraseniu na východe došlo o 2.46 dňa 11. marca 2011. Zemetrasenie malo silu o veľkosti 9,0 Richterovej stupnice. Podobné zemetrasenia sa vyskytnú raz za asi 20 rokov a práve to vo Fukušime bolo najsilnejšie zaznamenané zemetrasenie vôbec. Zemetrasenie spôsobilo obrovské škody v severnej časti Japonska, najmä v prefektúrach Fukušima (福島県), Mijagi (宮城県) a Iwate (岩手県). Zemetrasenie a cunami nakoniec vyvolali najhoršiu jadrovú haváriu po Černobyle. Jadrová elektráreň Fukušima Daiiči (daiiči = jeden) sa nachádza na pobreží Tichého oceánu. Škody ktoré boli napáchané prírodnými živlami boli neopísateľné. Všetky potrubia a zariadenia v budove, rovnako aj zariadenia pre externé napájanie a záložné napájanie boli zničené. Ďalší deň v skorých ranných hodinách bol zaznamenaný únik rádioaktívnych látok z prednej časti hlavnej brány jadrovej elektrárne. Bolo roztavené hlavné jadro, čo spôsobilo dysfunkciu chladiaceho systému. Kvôli zníženiu vnútorného tlaku bolo veľa rádioaktívnych materiálov rozptýlených v prostredí a rovnako boli zaznamenané aj hydroponické výbuchy jadrových reaktorov. Noviny Asahi na základe údajov z TEPCO odhadli, že množstvo rádioaktívnych látok vypúšťaných do ovzdušia bolo 770 000 TBq (Bq = becquerel je jednotka merania rádioaktivity, definovaná ako aktivita množstva rádioaktívneho materiálu, v ktorom prebehne jeden rozpad atómového jadra za jednu sekundu – definícia z wikipédie) až do 11. apríla 2011. Hovorí sa, že množstvo rádioaktívnych látok v ovzduší je 20% z černobyľskej havárie. Dňa 12. apríla 2011 japonská agentúra pre jadrovú bezpečnosť zvýšila stupeň nehody z úrovne 5 na úroveň 7, čo je rovnaký stupeň ako Černobyľ.
Reaktor jadrovej elektrárne Fukushima Daiiči bol aj naďalej zavlažovaný vodou, aby sa zachoval súčasný stav „studeného vypnutia“. Jadro paliva stuhlo po roztavení v blokoch 1 až 3. Kvôli pravidelným kontrolám v čase nehody nemal 4. blok v reaktore žiadne palivo. Plán demontáže zariadení bude ukončený v priebehu 30-40 rokov, ale práca vyradenia z prevádzky je zhoršená vysokou rádioaktivitou. V júni 2012 bol do reaktora pomocou endoskopu vložený dozimeter. V suteréne je úroveň žiarenia zaznamenaná maximálna hodnota 10,3 Sv (Sv = sievert, jednotka dávkového ekvivalentu ionizujúceho žiarenia) v 5m hĺbke vody. Jednalo sa o číslo, pri ktorom osoba zomrie ak sa vystaví danému žiareniu po dobu jednej hodiny.
Na jeseň roku 2013 začala inštalácia obrovských žeriavov, takzvaných sarkofágov, okolo 4. bloku. Odstránenie palivových tyčí z bazéna začalo v decembri 2013. V každom prípade jediná akcia, s ktorou je možné začať, je odstránenie palivových tyčí z bazénov v každej jednotke. Vzhľadom na to, že rádioaktívne materiály z jadrovej elektrárne neustále unikajú, je odhad, kedy bude možné odstrániť palivo aj z nádrží 1 – 3, takmer nemožný.
Do elektrárne denne prúdi 400 ton podzemnej vody ktorá je následne kontaminovaná. TEPCO vytvorilo veľké zásobníky, kde bola ukladaná kontaminovaná voda. V novembri 2012 začal výkop, ktorý pumpuje podzemné vody spod povrchu zeme ešte predtým ako sa dostanú do reaktora, a táto voda prúdi do mora.
Dopad na obyvateľstvo
Čo sa týka evakuácie, vláda vydala evakuačné inštrukcie spočiatku pre obyvateľov v okruhu do 3 km. Obyvateľom v okruhu 20 až 30 km bolo nariadené, aby ostali doma. Pohyb rádioaktívneho oblaku sa pomaly presúval a narastal. Na obrázku dole je znázornená evakuačná oblasť po rozšírení. Ako vidíme, evakuačná oblasť bola rozšírená časom na 20 km a obyvatelia do 30 km od miesta havárie taktiež zostávajú v ohrození.
Oficiálne zdroje tvrdia, že pri katastrofe zomrelo viac ako 2000 ľudí na ožiarenie, nehovoriac o zvýšenom počte samovrážd v oblastiach zasiahnutých rádioaktívnym oblakom.
Rovnako ako fyzické poškodenie obetí, je nutné spomenúť aj ich mentálny stav. Becky Martin vo výskume uviedla: „Najvýznamnejšie dopady radiačných udalostí pretrvávajú v našich mysliach. U tisícov obetí radiačnej havárie, ktorí prežili sa následne vyvinul Post-Traumatický syndróm (PTSD), depresie a úzkosť. Je pravdepodobné, že obavy, úzkosť a napätie bolo znásobené práve počas evakuácie čo spôsobilo aj zvýšený počet samovrážd.“
Po udalostiach vo Fukušime Japonsko pozastavilo výrobu jadrovej energie a následne daný stav trval dva roky. V auguste 2015 sa po dôkladných bezpečnostných auditoch Japonsko konečne opäť vrátilo k výrobe jadrovej energie a v novembri 2016 podpísalo jadrovú spoluprácu s Indiou, ktorá je ale ostro kritizovaná japonskou opozíciou.
Zmutované sedmokrásky vo Fukušime.
Existuje mnoho konšpirácií pre danú udalosť. Napríklad, že kontaminovaná voda prúdila do mora a následne do oceánu po celý rok; že nemáme dostatočne vyspelú technológiu na to, aby sme dokázali vyriešiť únik radiácie z reaktorov… predzvesť akejsi apokalypsy, kedy necháme budúcim generáciám iba „mŕtvy svet“ a podobne. Tieto domnienky a dohady je veľmi náročné vyvrátiť už len z dôvodu, že Japonská vláda odhaľovala detaily havárie postupne, aby nevznikla panika, a rovnako až kým vedela, čo sa presne stalo. Podobný postup bol aplikovaný Sovietskym zväzom po incidente v Černobyle.
Venovali sme sa opisu ako sa vyvíjal incident vo Fukušime, a ako postupovali práce počas štyroch rokov; ako sa organizácie angažovali pri odstránení unikajúcej radiácie. Rovnako sme si spomenuli niečo o evakuácií obyvateľstva postihnutého jadrovou katastrofou, ako aj obete, ktoré počas nej prišli o život. Nakoniec sme si povedali niečo o aktuálnom dianí v Japonsku, prípadnej hrozbe a konšpiráciách na túto tému.
Zdroj:
Key piece of debris removed from one of damaged Fukushima reactors
Work begins to dismantle cover at Fukushima plant
What Happened?
