Nononbaa to Ore, či anglicky jednoducho Nononba, je príbeh o dospievaní mladého chlapca v Japonsku v tridsiatych rokoch minulého storočia. Šigeruho detstvo je prepletené príhodami, hrami a hlavne japonským folklórom vďaka starej susede, babičke, ktorej hovorili Nononba. Stará pani je ako jeho babkou, neustále zásobujúc Šigeho bujnú predstavivosť. Tvorivý chlapec vďaka nej objavuje svet japonských strašidiel.
Otec jókai žánru nakreslil svoj memoár
Kniha je autobiografiou autora, ktorý sa preslávil dielom Gegege no Kitaró. Šigeru Mizuki, rodným menom Šigeru Mura, sa narodil v roku 1922 v Osake. Bol to známy mangaka a historik, bez ktorého by manga dnes nevyzerala ako ju poznáme. Dá sa argumentovať, že založil jókai žáner. Jeho detstvo sa skladalo z pouličných bojov medzi detskými skupinkami a kreslenia. Jeho kresliaci talent sa prejavoval vo veľkom už na základnej škole, kde ho učitelia priamo podporovali. Nononba, skutočným menom Fusa Kagejama rozdýchala jeho záujem o nadprirodzeno, ktoré sa začalo objavovať vo väčšine jeho tvorby. V roku 1942 bol povolaný do armády. Počas vojny stratil ľavú ruku a prakticky bol odsúdený k smrti. Nakoniec prežil, stal sa z neho silný pacifista na základe skúseností. V roku 1972 vydal Nononbu. Okrem mangy Kitaró, ktorá je pre mnohých jeho magnum opus, je známy tiež historickou sériou Šówa: História Japonska (Comic Šówa-ši). Šigeru Mizuki zomrel v roku 2015 v úctyhodnom veku deväťdesiatri rokov v Tokiu.
Démoni, duchovia…
Šigeru Mizuki miloval jókai. Pokiaľ sa nevenoval histórii, kreslil rôzne folklórne strašidlá. Nonnonba je primárne príbeh o dospievaní v predvojnovom Japonsku. Celý príbeh je opradený nostalgiou, ktorú autor dokázal bezchybne zachytiť na papier tak, že sa budete cítiť, ako keby ste boli súčasťou doby. Na stránkach je ukrytých mnoho detailov, výkazov z danej doby.
Nonnonba nie je písaná románovým štýlom. Väčšina kapitol je samostatných, iba pár príbehov tvorí väčší celok cez viac kapitol. Aj cez poviedkový formát zvláda kniha docieliť hĺbku a predá správu čitateľovi. Väčšinou sa každá separátna kapitola venuje špecifickému jókai. Strašidlo býva napojené na Šigeho reálne problémy a pocity, alebo priamo ovplyvňujú ľudí okolo neho. Všetky príšery sú kreslené tradične, ako keby vypadli z bambusových svitkov. Stretnete strašidlá známe aj neznáme, v tom je je japonská mytológia nádherná.
Postavy a grafické spracovanie
Ústrednými charaktermi sú hlavný hrdina, jeho rodina a Nonnonba. Mimo toho sa budú často objavovať chlapčenskí kamaráti z ich malého pouličného gangu. Šige raz za čas spozná aj nových kamarátov, ale nie každý sa v jeho živote zdrží dlho. Postavy dokonca raz za čas prejdú aj vývojom, čo na kapitolový dej nie je bežné.
Na kresbe je cítiť zub času. Nie preto, že by bola zastaraná alebo škaredá. Len v dnešnej dobe už knihy s týmto štýlom kresby prakticky neexistujú. Manga staršieho dátumu bola kresbovo často veľmi originálna a už z pohľadu sa dalo jasne povedať, ktorý mangaka za jej tvorbou stojí. Nonnonba nesie jasný podpis Šigeru Mizukiho. Na kresbe je vidieť inšpirácia západom. Postavy sú veľmi karikatúrne, s veľkými guľatými hlavami a zavalitými telami.
Krásna biografia nie je pre každého
Manga sa číta dobre, dá sa na nej kochať aj zamyslieť, ale určite nenadchne nikoho, kto očakáva solídny príbeh alebo viac akcie. Je to skôr historická záležitosť než zábavná. Výhodou je, že to je samostatná kniha o približne štyristo stranách. Ocenia ju predovšetkým staršie generácie a fanúšikovia mytologických monštier.
Posledná rada na záver: Nesnažte sa nutne mangu dočítať hneď. Jej poviedkový formát vám umožní vracať sa k príbehu kedykoľvek a pomalšie tempo si možno užijete viac.
