Než Hajao Mijazaki prerazil na západný trh s Princeznou Mononoke a Cestou do fantázie, vydobyl si slávu mangou Kaze no Tani no Nausicaä v roku 1982. Len málo ľudí mimo Japonska však vie, že len rok po debute prvých kapitol o princeznej Naušike (mangu dokončil až v roku 1994), Mijazaki vytvoril veľmi podobné dielo, ktoré nieslo prvky Naušiky a zároveň by sa mohlo pojať aj ako základný kameň príbehu o Ašitakovi – Šuna no tabi, či anglicky Shuna’s journey.
Štyridsať rokov stará kniha sa konečne dočkala anglického prekladu v novembri 2022 od amerického vydavateľstva Roaring Brook Press. S knihou sa vyhrali, kým japonská verzia pôvodne vyšla v lepenej väzbe, súčasná generácia má možnosť si príbeh prečítať v nádhernej tvrdej väzbe s prebalom a chlopňami.
Založená na legende
Princ Šuna je nútený sa celý život prizerať, ako jeho ľudia hladujú. Pôda je neúrodná a semená, ktoré vysádzajú nie sú najplodnejšie. Aj tak sú ľudia radi za to, čo majú. Šuna sa s niečím takým ale nechce stotožniť a tak sa vydáva na cestu so svojim verným dvojrohým tátošom za nájdením legendárnych zlatých semien, ktoré môžu vykúpiť ľudstvo z hladu. Pri svojej dlhej ceste stretáva priekupníkov s otrokmi, odkiaľ zachráni dve dievčatá pred osudom plným utrpenia…
Základ príbehu je braný z tibetskej legendy „Princ, ktorý sa stal psom.“ Jedná sa o mýt, v ktorom princ Aču zachráni svojich ľudí keď ukradne jačmeň zo západu od hadieho kráľa. Aču bol potrestaný premenou na psa, ale vrátil sa do ľudskej podoby vďaka láske mladého dievčaťa. Mijazaki v tej dobe priznal, že by príbeh rád sfilmoval, ale v tej dobe o takúto tvorbu nebol záujem.
Jasná Naušika aj Mononoke
Toto dielo nie je nijak obzvlášť dlhé, do hodiny ho máte prečítané. Čo je však zaujímavé, je mimo krásneho vizuálu aj plno podobností s ďalšími Mijazakiho dielami. Thea, hlavná postava zo Šunovho príbehu je jasným ekvivalentom Naušiky. Že Šuna a Ašitaka z Princeznej Mononoke sú podobní je jasné už z obálky. Okrem osedlanej dvojrohej antilopy jakula (čo je v Mononoke jeho meno, kým v Šunovej ceste celý druh), obaja zdieľajú rovnaké presvedčenia a povahu. Rovnako tak sa obaja stretnú cez jednu noc s náhodným starcom.
Okrem postáv je tu samozrejme aj silný environmentálny podtón. Podobne ako v Naušike, aj v tomto diele je väčšina sveta púšť a nebezpečie číha na každom rohu. Ale aj keď kniha jasne kričí, že to je Mijazaki, nebudete mať pocit obohranej pesničky.
Nie tak úplne manga
Nikto nemôže poprieť, že kresba je fenomenálna. Mijazakiho štýl vodových farieb a tušu očarí každého bez rozdielu. Panely sú nádherné, ako vždy krásne detailné a majú krásny rozprávkový nádych, ktorý na papier dokáže zachytiť len majster zakladateľ štúdia Ghibli. Zaujímavé však je, že kniha sa nedá úplne kategorizovať ako manga. Príbeh je podaný takmer výhradne rozprávačom v pozadí, dialógu je tu minimálne. Mijazaki však dokáže podať príbeh iba cez obrázky, keby rozprávač nepopisoval dej, čitateľ by sa sám zvládol vynájsť.
Pre kratší obsah sa príliš veľa o postavách nedozvieme, Thea by si zaslúžila trošku viac pozornosti a aj svet je veľmi zaujímavý, ale nedozvieme sa o ňom zase tak veľa. Nedostatok dialógov spôsobuje akúsi neosobnosť postáv, ich interakcia, ako ich konverzácie vlastne vyzerajú, preto uniká.
Táto kniha patrí do zbierky každého fanúšika Mijazakiho tvorby. Je to nádherný kus tvorby, kde si každý panel zaslúži visieť na veľkom plátne v galérii. Je to tiež skvelý náhľad do počiatkov autorovej tvorby. Netvrdila by som, že to je manga, skôr je to obrázková rozprávka, ktorá očaruje každú vekovú kategóriu.
Recenzovaná verzia:
- Vydavateľstvo: Roaring Brook Press
- Autor: Hajao Mijazaki
- Väzba: viazaná
- Jazyk: anglický
- Počet strán: 160
- Rozmer: 154 × 233 mm
- Rok vydania: 2022
- ISBN: 9781250846525
