Vianoce a Japonsko nejdú spolu dokopy v tom pravom slova zmysle. Kým je to udalosť u nás podstatne jedna z najväčších, na ďalekom východe ide predovšetkým o komerčnú záležitosť, kedy obchody proste využívajú možnosť predať toho čo najviac. Na odber idú predovšetkým jahodové múčniky a jednoznačným kráľom marketingu sa tu stal reťazec KFC s ich známym sloganom „proklatě dobřé kuře“, ktorého vysmážané kurča je u Japoncov na štedrovečernom stole tak prirodzené ako náš starý dobrý kapor (alebo rezne). Postupne ale kresťanov v Japonsku pribúda. Je to naozaj malý nárast, ale je tam. A samozrejme, je len prirodzené, že sa tak utvárajú kresťanské spolky a dobrovoľnícke organizácie. Pretože väčšina Japoncov tak úplne netuší, čo sa na Vianoce slávi, vyrážajú títo kresťanskí posli do ulíc šíriť osvetu. Jedna z častých foriem šírenia kresťanstva je v podobe dobrovoľníckej práce, a predovšetkým pomoc bezdomovcom, ktorí sú v Japonsku veľmi prehliadaní. Dostať misku teplého jedla aspoň jeden deň v roku si samozrejme nenechala ujsť ani naša hlavná trojica.
Presne tak, našimi protagonistami sú traja bezdomovci. A že je to naozaj zaujímavá trojka. Alkoholik a trochu aj klamár Gin, transvestita Hana a mladá utečenkyňa z domova Mijuki. Síce úplne nevieme ako sa dali dokopy, vieme, že majú nejaké to puto. A pretože sú Vianoce, aj bezdomovci by sa radi obdarovali… samozrejme zo skládky. Namiesto kníh pre mladú Mijuki ale nájdu niečo zaujímavejšie. A prakticky problematickejšie. Spod tašiek s odpadom sa ozve detský plač. Malé batoľa spustí sled priam až bizarných udalostí, pretože kto by nosil nájdené dieťa priamo na políciu? Hana, ktorá ako žena v mužskom tele vždy chcela dieťa, to teda nebude. Boží zázrak dostane meno Kijoko a namiesto polície ju čaká zvláštne pátranie po jej rodičoch pomocou amatérskych detektívov v podobe bezdomovcov.
Tokijských kmotrov som videla mnoho rokov späť, kedy som si tento film zakúpila na DVD s českými titulkami. DVD sú dnes už skôr prežitkom, aj keď to svoje stále mám. Po rokoch som dostala chuť si túto skvelú komédiu pozrieť znovu s priateľom a spolubývajúcim, tentokrát už v HD kvalite, pretože postupne pozeráme všetky dobré filmy, ktoré nám prídu na um. Tak prišlo aj na klasické Ghibli a neskôr na tvorbu Satošiho Kona. Konove filmy sú mi veľmi drahými a majú špeciálne miesto v mojom srdiečku. Všetky miešajú realitu so psychologickosťou, prechádzajú takmer až do mindfucku. Kmotri sú však jeden z tých menej náročných na myslenie, je to proste úprimná komédia s relatívne jednoduchým humorom ale stále chytľavým príbehom plným náhod, ktorého dejová línia sa tiahne počas pár dní od Vianoc do Nového roku.
Satošiho filmy sú známe krásnou, o niečo realistickejšou animáciou. Ostávajú tu klasické anime prvky, ako sú napríklad o niečo prehnanejšie výrazy, ale inak sa film pevne drží reality. Farby sú tlmenejšie a trošku tmavšie, film naň ale nie je skúpy a stále pôsobí veľmi farebne aj bez krikľavých odtieňov. Všetky scenérie na pozadí sú vyšperkované detailnosťou a tej sa nevyhli samozrejme ani postavy. Kým ich dizajn je pomerne jednoduchý, teda inšpirovaný generickými bezdomovcami v prípade hlavných postáv, všimnete si na nich mnoho detailov, či už sú to vrásky, znamienka krásy alebo nejaký ten vystávajúci prvok, ktorý z nudných postáv robí tie zapamätateľné.
Anime s vianočnou tematikou mnoho nie je. Väčšinou sú Vianoce skôr bonusom u nejakej TV série a to uvidíte maximálne tak ten múčnik a vymieňanie darčekov, alebo častou témou býva aj smutný pubertiak, ktorý nemá na Vianoce partnera, s ktorým by sa mohol držať za ruky. Preto Tokijskí kmotri búrajú stereotyp, a že sa im to darí v tom najlepšom pochybovať nemôžeme. Sympatická kresba s dobre zrežírovaným scenárom z neho robia film, ktorý by si fanúšik dobrej kinematografie (aj tej animovanej) nemal nechať ujsť.
Japonský názov: 東京ゴッドファーザーズ
Anglický prepis: Tokyo Godfathers
Anglický názov: Tokyo Godfathers
Počet epizód: 1 (film)
Rok vydania v Japonsku: 2003