Japonsku už od dávnej minulosti vládli meče. Nástroje mužov, nesúcich svoju česť na blýskavých čepeliach ostrých mečov menom katana. Zručnosť, technika, sila. To boli atribúty určujúce hodnotu človeka. A to sa nezmenilo ani v Japonsku súčasnosti. Od úradníkov cez školákov a umelcov až po zločincov, každý muž nosí za pásom meč, ktorého používanie nie je trestné. Oficiálne zápasy na smrť sú bežné a nikto si nemôže byť istý svojim životom. Práve v tomto svete žije aj stredoškolák Zan, ktorý je unikátny troma vecami. Za prvé, nosí meč s tupou hranou, zvaný kenbutó; memento po svojom slávnom otcovi; ktorý môžu nosiť iba majstri, keďže dokázať s ním bojovať je mimoriadne ťažké. Za druhé, Zan je tak bojazlivý a má tak nízku vieru vo svoje schopnosti, že nie je vôbec schopný dostáť zručnosti potrebnej na ovládanie kenbutó. No a za tretie, aj keď je Zan bojazlivý, pod tlakom dokáže okrem svojej monštruóznej sily, ktorej existenciu si ani neuvedomuje, vyvolať aj svoje „druhé ja“; nemilosrdného bojovníka, aký má iba málo rovných. Ak chcete vedieť, či si Zan pri svojom prestupe na novú školu dokáže nájsť nejakých priateľov a ako sa dokáže ubrániť silným nepriateľom, dozviete sa to práve v tejto krátkej mange od Naoji Sugity.
Zan je manga z roku 2006, ktorá vás však asi ťažko prekvapí niečím novým. Toto dielo patrí totiž do dlhej rady klasických šónenoviek, ktoré sa všetky držia jednotnej štruktúry: reč → boj → z nepriateľov sa stávajú priatelia; reč → boj → z nepriateľov sa stávajú priatelia… Toto samotné síce mangu nerobí nejako moc zlou; príbeh a postavy sú celkom zaujímavé a akcia nechýba tiež; ale pokiaľ ste čítali viac šónen máng, celkom jednoznačne vám bude už dopredu úplne jasné, čo sa bude diať a ako veci dopadnú. A to určite nie je potešujúce. Navyše sa Zan „končí“ veľmi náhle a prakticky iba pri svojom rozbehu, keďže sa Weekly Shounen Jump magazín rozhodol prestať s jeho serializáciou. Aj keď je rating tejto mangy na anime weboch celkom dobrý (okolo 8 bodov z 10), japonským fanúšikom sa Zan zjavne moc zapáčil.
Čo sa týka kresby, ako sa k nej budete stavať, to bude celkom jednoznačne závisieť od vašich osobných preferencií. Naoja Sugita, či už vedome alebo omnoho skôr svojimi nedostatočnými schopnosťami, využíva jednoduchý štýl kresby, ktorý má síce svoju príťažlivosť, ale na druhej strane môže tiež ľahko odradiť od čítania. Ja osobne, aby som sa priznal, ho však vnímam omnoho skôr ako pozitívum, keďže aspoň niečím odlišuje túto mangu od klasického šedého priemeru stoviek a stoviek iných, veľmi podobných diel.
Keďže skutočne nepokladám za potrebné rozpisovať sa tu viac, na záver by som už iba povedal, že Zan je proste klasickou akčnou šónen mangou s radou mečiarskych súbojov; hlavným, pod tlakom zázračne silným hrdinom; priateľkou, čo ho obdivuje; ďalším silným priateľom; a nakoniec radou nepriateľov, ktorí iba čakajú na to, aby ich hlavný hrdina konvertoval na priateľov. Klasika, klasika a klasika, ktorá, pokiaľ vás to baví, nie je síce ako oddychové čítanie zlá, ale inak asi veľmi ťažko hocijako nadpriemerná.
Zdroj: gundam.sk
