Aoba Suzukaze už od mala rada hráva RPG hry. Vždy ju však fascinovala jej obľúbená séria Fairies Story, konkrétne dizajn postáv. Po vyštudovaní sa tak rozhodne poslať žiadosť o prácu do Eagle Jump, firmy, ktorá vyvíja spomínanú sériu. V deň nástupu sa jej naskytne ale zaujímavý pohľad. Nájde totižto spať jednu z budúcich kolegýň pod pracovným stolom v spodnej bielizni. Od tohto momentu vám začne byť jasné, že príbeh nemusí byť až tak obyčajný.
Vďaka tejto úvodnej scénke sa môže zdať, že anime je zamerané na fanservis, ale opak je pravdou. Aj keď sem tam si budete môcť užiť oku lahodiacu momentku, nie je to nijako výrazne alebo nasilu tlačené do popredia príbehu, ako to u komédií býva zvykom. Väčšina scén sa odohráva v kanceláriách hernej spoločnosti a humor je vedený skôr týmto smerom. Preto nemusí toto dielo sadnúť každému.
Dej sa stále točí okolo vývoja hier a problémami s tým spojenými. To je aj dôvod, prečo som si vybral toto anime. Mal som totižto tú možnosť pracovať v spoločnosti, ktorá vyvíjala webové stránky a mojím zatiaľ nesplneným snom je naprogramovať nejakú zábavnú hru. Môžem tak posúdiť aj to, do akej miery sa autorovi podarilo do príbehu zakomponovať každodenné problémy pri programovaní.
Aj keď ojedinele sa objaví nejaká scénka či zábavná situácia, ktorú pochopí pravdepodobne len programátor, majoritná časť humoru je vsadená do situácií, ktoré môžu nastať v akomkoľvek inom anime, aby to oslovilo širšie obecenstvo. Keď ale dám humor stranou, dej veľmi decentne zachytáva problémy a situácie spojené s vývojom hier či softvéru. Malú výhradu mám len voči tomu, za ako rýchlo sa naučila hlavná postava modelovať a animovať postavy cez 3D program. 2-3 týždne sa mi zdá ako veľmi krátka doba. Na druhú stranu jedna z vedľajších postáv sa naučila základy programovania/vývoja hier za 1 rok, čo je naopak veľmi reálna doba. Dej je v dvoch sériách rozťahaný približne na 3 roky a zvyčajne autor napovie, kedy sa príbeh posunul o väčší časový úsek.
Jednu z vecí, ktoré som osobne nesledoval boli zdrojové kódy zobrazené na monitoroch. Po stránke štruktúry sa zdali byť reálne, ale neskúmal som, či by reálne aj fungovali. Až taký prehnaný detailista nie som a príbeh na to ani zameraný nie je. Pozitívnym aspektom je určite autorova vízia fungovania hernej spoločnosti. Ako sú rozdelené jednotlivé divízie, ako navzájom komunikujú, ako riešia vývoj a časový sklz, ako funguje testovanie úvodných verzií a pod. Všetko sú to veci, ktoré sa reálne vo firmách riešia. Zvláštne mi prišlo len to, že protagonistka bola prijatá do firmy bez akýchkoľvek vedomostí, skúsenosti či praxe. Neviem ako to bežne funguje v Japonsku, ale u nás by si taký človek ani neškrtol.
Dizajn postáv je zaujímavý a tak trochu netradičný, i keď nie neznámy. Vzhľad nezodpovedá veľmi ich veku. U väčšiny by ste tipovali vek okolo 13 až 20 ale skutočnosť je taká, že všetky postavy sú dospelé a vekové rozpätie je niekde medzi 18 až 30 rokov. Principiálne je to rovnaké ako Lucky Star. Je však zaujímavé, že autor použil netradičný dizajn práve u diela, kde sa samotný protagonista venuje dizajnu postáv.
A keď už sme u postavách, tak nechýbajú štandardné charaktery. Nájdete tu extrémne plaché dievča, ktoré nedokáže s ľuďmi veľmi komunikovať, hyperaktívne dievča, dievča milujúce zbrane, dievča milujúce figúrky a cosplay, perverzné dievča, ktoré rada prezlieka svoje kolegyne do kostýmov a potom si ich fotí. Jednoducho každý si tu nájde to svoje obľúbené. Mimochodom spomínal som, že v tej firme pracujú iba dievčatá? ;-D
Celkovo však hodnotím toto anime ako slabý nadpriemer. V rámci svojej témy sa jedná o lepší počin, keďže príbehov zasadených do prostredia vývoja hier nie je veľa, ale v rámci žánru je dielo bez výraznejšej hĺbky. Pre mňa ako programátora mi námet prišiel veľmi zaujímavý a prekvapivo decentne spracovaný, avšak nie každého môže zaujať.
Japonský názov: NEW GAME!
Počet epizód: 12 (TV séria)
Rok vydania v Japonsku: 2016
