Anime fanúšikovia žijú v asi najlepšej dobe. Opomenieme nával isekai sérií, máme tu kopu remakeov a remastrov do HD, plus staré kúsky z predošlých rokov. Pre niekoho, komu nezáleží vždy na veku série, ale na kvalitnom príbehu s nadčasovou témou je to proste takmer ideálny stav. A v roku 2019 vyšlo niekoľko zaujímavých počinov. Medzi nimi je aj kolaborácia štúdií Tezuka Productions a MAPPA, ktoré priniesli animovanú klasiku šesťdesiatych rokov späť na naše obrazovky, ale tentokrát vo farbách.
Zem lorda Daigoa Kagemicuho trpí a on urobí čokoľvek pre jej prosperitu. Nemá problém démonom obetovať čokoľvek a tým úplne zavrhnúť Budhu. Keď sa narodí jeho prvý syn, spozná následky. Chlapec menom Hjakkimaru nemá oči, uši, nos, končatiny alebo kožu. Tento malý uzlík nešťastia ale stále žije. Daigó sa ho rozhodne jednoducho zbaviť, ale neráta s tým, že chlapec prežije. Jeho záchranou sa stál lekár, ktorý mu dá protetické končatiny aj zbrane. Vďaka tomu chlapec vyrastie a naučí sa o seba starať aj keď prakticky nič nevidí, nepočuje a necíti. Vydá sa na cestu poraziť démonov, ktorí ho obrali o telo. Každým zabitým démonom získa časť svojho tela naspäť. Počas jeho cesty sa k nemu pridruží sirota Dororo, s ktorým budú bojovať o život a spolu zamiešajú osudy ešte mnohým obyčajným ľuďom aj šľachte.
Dorora je možné špecifikovať aj ako epizodický príbeh s veľkým finále. Podstatne násilnejší a dospelejší v porovnaní s pôvodnou verziou z roku 1969, podarilo sa ho naozaj slušne adaptovať. Anime je viac než len sporadické zabíjanie démonov a získavanie častí tela, aj keď na začiatku to presne tak vyzerá. Hjakkimaru sa musí naučiť so svojimi novými časťami tela žiť a tiež zapadnúť viac do spoločnosti. Nie je preto vždy tou hlavnou výzvou zabiť démona.
Démonov je požehnane, mnoho z nich je známych bežnému obecenstvu z japonských mýtov. Samurajská doba, démoni aj náboženstvá k sebe idú, jedná sa o bežný recept pre samurajské anime ako také. Podobné motívy nachádzame v desiatkach či stovkách iných anime. Za všetko môžem spomenúť dve veľké mená: Inujaša a Princezná Mononoke.
Dororo bohužiaľ trochu zabudlo na Hjakkimaruoveho partnera. Síce po ňom je pomenovaná celá séria, ale Dororo je trochu opomenutá postava. Na začiatku priľnula k Hjakkimaruovi a celý čas ostáva skôr ako tichší pozorovateľ alebo komentátor s nejakými vysvetleniami.
K anime so samurajskou tematikou úplne nesedí opening v angličtine, ale je to asi vec preferencie. Hudba je inak príjemná. Skvelé sú hlavne vybrané hlasy postáv. V oboch prípadoch našich protagonistov sa jedná o nové mená v odvetví, Hiroki Suzuki sa postaral o Hjakkimarua a jedná sa o jeho prvý počin. Za túto rolu získal špeciálnu cenu na 14. ročníku Seiyuu Awards. Pätnásťročná Rio Suzuki zase požičala svoj hlas Dororovi a jedná sa o jej druhú rolu. Tú prvú mala v trojčasťovom krátkom filme Čísana Eijú (Modest Heroes) z roku 2018. Dúfam, že obaja dostanú viac príležitostí v ďalších anime.
Akcia a emócie. To sú dve prednosti tejto série. Dororo je dobre spracované anime z feudálneho Japonska a obstojná adaptácia Tezukovej práce. A to najlepšie je, že po pozeraní série sa dostaví neskutočne uspokojivý koniec. Čo viac si želať.
Japonský názov: どろろ
Anglický názov: Dororo
Počet epizód: 24 (TV séria)
Rok vydania v Japonsku: 2019
