Japonci slávia Valentín rovnako ako skoro každý na svete. Možno je tento sviatok len nejaký výplod továrne na čokoládu, aby sa zdvihol výnos… Avšak Japonci vedia spraviť aj z úplných blbostí peknú tradíciu, a toto spravili aj so Sviatkom zamilovaných. Iným slovom, 14. február je veľmi namáhavý deň hlavne pre dievčatá.
Hovorí sa, že bol prvýkrát Japonsku predstavený Valentín roku 1936 firmou Morozoff Ltd. v Kobe, kde spoločnosť vydávala anglické noviny pre cudzincov v Tokiu. Ľady sa pohli ale až v roku 1958, keď spoločnosť Mary Chocolate v Tokiu spustilo „Valentínsky výpredaj“, aj keď úspešní teda vôbec neboli. Na ďalší rok tak skúsili čokoládu v tvare srdca, ktorá ešte stále úspech nezožala. V šesťdesiatych rokoch mnohé cukrárstva začali využívať Valentín na reklamu, pričom si brali čokoládové srdiečka od Mary Chocolate ako vzor.
Ako vlastne taký Valentín vyzerá?
Ide o to že každé dievča svojmu vyvolenému daruje čokoládku nazývanú honmei-čoko (čokoláda pre obľúbeného). Čokoláda sa môže kúpiť, čo je to ideálne pre biznis, ale mnoho dievčat ich aj vlastnoručne vyrába. Presne tak, žiadna Milka sa u nich nekoná, namiesto toho je každá čokoládka majstrovské ručne robené dielo. Potom vznikajú tie rôzne scénky ako z anime (ak ste ešte žiadnu náhodou nevideli):
Je to zaujímavo vymyslené. Dievčatko si nabok odtiahne cieľ jej záujmu, usmeje sa a povie že by mu rada dala nejaký darček. Z batoha vytiahne čokoládku, usmeje sa a podá mu ju. Chlapec je zaskočený, zavŕta pohľad do zeme, začervená sa, poďakuje, a odbehne preč. Najbližší mesiac sa im nenápadne stretávajú pohľady, sem tam sa na seba nesmelo pousmejú.
Presne o mesiac 14. marca sa zopakuje podobná situácia, ale zo strany chlapcov. Tomuto dňu sa hovorí „White Day“ alebo po japonsky „Waito Dei“. Tí ktorí dostali od nejakého dievčaťa čokoládu, by mali teraz dať čokoládu alebo nejaký iný malý darček tomu dievčaťu. Teda niečo ako vyznanie lásky.
Nefunguje to tak ale vždy.
Okrem tých klasických čokoládok existujú aj čokolády lásky nazývané giri-čoko. Sú to čokolády pre priateľov. Prečo sa vlastne tie giri-čoko dávajú? Z ľútosti? Nuž, niekto mi povedal, že to je kvôli tomu, aby nežné polovičky dostali o mesiac tiež giri-čoko. Alebo nejaký pekný darček, ako býva zvykom. A možno je to proste len ideálny spôsob, ako niekomu povedať že je vo friendzóne… Giri-čoko sú ale pripravované aj ženskými kolegyňami v práci pre kolegov. Je to len akási povinnosť a pekné gesto, nič viac.
Čokolády pre milovaných, kamarátov a kolegov nie sú jedinými. Rozmohol sa nám tu aj „tomo-čoko“, čokoláda pre kamarátky. A teda dievčatá si medzi sebou tiež dávajú túto malú sladkosť. A samozrejme pár žien sa cíti osamelo, alebo musia potešiť samých seba z rôznych dôvodov, tak máme už aj „mai-čoko“ (z anglického my choco) alebo „džibun-čoko“, teda čokoláda odo mňa pre mňa.
Zdroje:
Yunomi
Only in Japan
