Druhá séria pokračuje v stopách jednotky, kde sledujeme príbeh Kaname Čidori a Sagaru Sóskeho, ako si užívajú nezvyčajný školský život plný neočakávaných situácii práve vďaka Sóskeho armádneho pohľadu na veci. Je zachovaný humor a akcia, ale prekvapivo viac priestoru dostala aj psychológia. Tempo príbehu nie je veľmi konštantné. Miestami sa trochu vlečie, hlavne v druhej polovici.
Celkový progres postáv sa bohužiaľ veľmi neposunul, i keď budete môcť nazrieť hlbšie do ich psychiky. Obidvaja bojujú s akýmsi pocitom úzkosti a každý sa musí s tým vysporiadať po svojom. Príjemným prekvapením je moment, kedy Kaname konečne zoberie situáciu do vlastných rúk a ukáže svoju silnú stránku. Práve toto sú svetlé momenty druhej série. Vtedy som si povedal, že by bolo celkom zaujímavé sledovať, keby sa Kaname nakoniec stala súčasťou Mithrilu nielen vďaka jej vedomostiam, ale aj schopnostiam. Tak ďaleko sa ale príbeh asi nikdy nedostane. Je zarážajúce, že má dostatok sily nakopať nepriateľovi zadok, ale nemá silu povedať Sóskemu „Ľúbim ťa“ ani po tom všetkom čo zažije. Taktiež jej cundere momenty sú ťahané až do extrému. Časti, ktoré by mali byť viac emotívne, sa zvrhnú na tradičný humor v štýle: Ľúbim ťa, tak ťa nakopem, čo výrazne ničí kvalitu príbehu.
A Sóske je kapitola psychológie sama o sebe. Je zatlačený do kúta vlastnou organizáciou a začne v jeho hlave prebiehať akýsi boj s predsudkami. Nevie sa veľmi dlho rozhodnúť, čo je správne pre neho ako aj pre ostatných, a ako ma na vzniknutú situáciu zareagovať. Pre mňa osobne to jeho psychické rozpoloženie trvalo až príliš dlho i keď sa to dá pochopiť. Držal na sebe príliš veľa bremien, až mu skoro v jednom momente takmer preplo.
Nový hlavný nepriateľ je ešte viac psychicky narušený človek, ako bol Gauron. Ten mal ale aspoň v sebe určitú iskru a ako nepriateľ bol celkom zaujímavý. Možno aj pre to, že sa dalo viac s ním stotožniť, keďže bolo jeho pozadie príbehu ako tak načrtnuté. U tohto nového nič. Len vieme, že je nepriateľ a to je všetko. Žiadne pozadie príbehu, žiadne dôvody, prečo tak koná, alebo čo ho poháňa v pred alebo nebodaj, prečo sa správa ako retard. A to platí v podstate so všetkými novými postavami, ktoré sa v príbehu objavia. Vďaka tomu bude väčšine divákom ich osud asi ukradnutý.
Samotná animácia v kvalite poskočila o úroveň vyššie. Keď si človek pozrie prvú a druhú sériu v krátkom časovom úseku, tak ten rozdiel je hneď viditeľný. Etči scénok je pomerne menej, ale zato sú niektoré viac agresívnejšie. K výraznému zlepšeniu došlo aj pri hudbe. Hlavne tie momenty, kde psychické napätie protagonistov stúpa, je hudobný sprievod výborne zvolený. Tak ako v prvej sérii, aj tu opening a ending nie je silnou stránkou titulu. Skladby by viac rezonovali v nejakej romantickej komédii a nie v anime, kde približne 70% času tvoria akčné a psychologické scény.
Celkovo sa ale druhá séria drží na veľmi podobnej úrovni ako prvá. Pozitívnom je lepšia animácia a hudba, ale na druhú stranu príbeh je o niečo slabší vďaka nevýraznému zapracovaniu nových postav a tlačením jedného klišé až do extrémov.
Japonský názov: フルメタル パニック！The Second Raid
Anglický prepis: Furumetaru Panikku! The Second Raid
Anglický názov: Full Metal Panic! The Second Raid
Počet epizód: 13 (TV séria)
Rok vydania v Japonsku: 2005
