Hamadži žije sama v horách. Živí sa ako lovec, rovnako ako jej zosnulý starý otec. Jedného dňa dostane list od brata, aby sa k nemu pripojila v meste Edo. V horách by sa nestratila, ale obrovské mesto plné ľudí je o niečo komplikovanejšie. Pritom stretne Šina, ktorý jej pomôže nájsť bratov dom. Vtedy sa od brata dozvie, že ma plán na zbohatnutie. Celé Edo loví fuse, polovičných psích ľudí, na ktorých je napísaná odmena. Fuse sa živia ľudskou esenciou, bez ktorej neprežijú. Hamadži ale netuší, že jednu fuse už pozná – sympatický Šino tiež nie je človek!
Fuse: Teppó Musume no Torimonočó či anglicky Fusé: Memoirs of a Huntress je film z roku 2012. Adaptuje novelu od Kazukiho Sakuraby z roku 2010. Nejedná sa o žiadne známe dielo. Novela nikdy nebola preložená do angličtiny a film postupne zapadol prachom. Film režíroval Masajuki Mijadži. Väčšine ľudí zrejme toto meno nič nepovie. Fanúšikovia Ghibli štúdia si to meno možno spoja. Pán Mijadži pôsobil ako asistent režiséra u Cesty do fantázie. Svojou troškou prispel na rôznych pozíciách do viacerých Ghibli záležitostí, ale aj do iných diel, väčšinou v rámci storyboardov (scenárov). Fuse je jeho druhým dielom na režisérskej stoličke a zároveň prvým režírovaným filmom. Takže, ako to dopadlo?
Historické Japonsko trochu inak
Masajuki Mijadži zvládol vytvoriť verné vyobrazenie Japonska z éry Edo. Svet je farebný, živý, zároveň ale aj nebezpečný. Edo je veľmi detailné, tak ako všetky interiéry, kde sa postavy mihnú. Nezáleží na tom, či sa jedná o pár sekundovú scénu alebo o dôležitý bod, kde sa zdržíme dlhšie, všetky prostredia bez rozdielu zamestnajú oči na maximum. Film pôsobí nevinne, ako rozprávka, do momentu, než divák uvidí na výstave odseknuté hlavy fuse pre obyvateľov Eda. Vtedy prichádza ťažká realita. Fuse nie sú ani braní ako ľudia, ich život nemá žiadnu cenu. Morbídnosti sa nezbavíme ani po tejto scéne, historické Japonsko má v tomto svetle nepríjemný potenciál. Fuse tak mieša veľmi temný podtón doby a určitú hravosť vyobrazenú svetlými farbami a akousi ľahkovážnosťou.
Štáb sa s filmom vyhral, je opradený legendami, akousi ezoterickosťou a zároveň experimentuje s kresbou a zvukovými efektami. Mieša sa tu realistickosť s hravosťou. Fuse sú farební furíci s mierne pokrivenou anatómiou, hlavný antagonista prejde premenou ako bábka, gúľajúc očami za sprievodu zvuku drevených nástrojov. Ostatné postavy majú väčšinou jednoduchý, ale za to veľmi zapamätateľný dizajn lahodiaci očiam. Majú skôr guľatejšie tváre a často používajú komické výrazy. Väčšina postáv sa drží v realistickej škále farieb oproti hlavným postavám, ktoré vytŕčajú z rady.
Film by sa dal prirovnať k filmu Slečna Hokusai, ktorá taktiež kombinuje realitu s mýtami. Ani Princezná Mononoke a Cesta do fantázie sa nedajú vylúčiť ako podobné kúsky. Zo seriálov má trošku podobnosti so Samurai Champloo, kde sa mieša historický samurajský epos s moderným hip-hopom a Mononoke, anime plným záhad opradeným legendami.
Vzťahová záležitosť s občasnou akciou
Dôvod, prečo recenzia začala najskôr opisom grafickej stránky a až potom sa zamerala na dej je preto, že animácia je silnejšou stránkou filmu. Film určite nie je vyslovene hrozný, ale je dosť nevyvážený a k tomu aj urýchlený. Čo sa týka pozitív, postavy sú veľmi ľudské a realistické. Nikto nie je dobrý alebo zlý, každý dokáže konať na oboch stranách škály. Hamadži a Šino sú sami sebe opakom. Hrdinka je chlapčenská, nefintí sa, dokáže sa o seba postarať a zabiť je pre ňu otázka prežitia – v tomto prípade sa jedná o formu obživy lovca. Šino je kabuki herec, to znamená, že sa stará o svoj vzhľad, vie sa nalíčiť a dokáže pôsobiť veľmi žensky. Pre neho je taktiež zabíjanie formou obživy, bez ľudskej esencie by zomrel.
Keby sa film zameral len na vzťahovú časť, hlavne teda na Šina a Hamadži, pôsobil by ucelenejšie a našiel si viac priaznivcov. Miesto toho sa romantika rýchlo mieša s akciou, pričom interakcie padajú do úzadia. Tým upadá vývoj postáv a vzťahy pôsobia príliš urýchlene. Zároveň pre mix žánrov chýba poriadna zápletka. Cieľ cesty je jasný až ku koncu filmu, pričom koniec svojím prevedením prekvapí nejedného diváka.
Fuse je zaujímavý film, ktorý sa hodí na príjemný letný oddych. Krásne sa na neho pozerá, určite si nájde priaznivcov, ale zároveň nie každého dostatočne zaujme. Je to veľká škoda, pretože svet je úžasný a mal obrovský potenciál. Bolo by lepšie, keby namiesto filmu tento príbeh vyšiel ako krátka TV séria, čím by tvorcovia dostali priestor rozvinúť všetky možné zákutia deja.
Japonský názov: 伏 鉄砲娘の捕物帳
Anglický prepis: Fuse: Teppou Musume no Torimonochou
Anglický názov: Fusé: Memoirs of a Huntress
Počet epizód: 1 (film)
Rok vydania v Japonsku: 2012
