Japonsko po rokoch mení rétoriku, môže za to Putinova invázia na Ukrajinu. Kurilské ostrovy boli predmetom nepokojov medzi Kremlinom a Tokiom už od roku 1945, kedy boli anektované Sovietskym zväzom.
Dlhoročná snaha bývalého premiéra Abe Jošitošiho o dohodu medzi krajinami ohľadom ostrovov Iturup, Kunašir, Šikotan a Habomai v Kurilskom súostroví bola podkopaná. Japonci využili súčasnú situáciu a otočili argumenty. V utorok, 8. marca 2022 minister Jošimasa Hajaši povedal v parlamente, že Kurilské ostrovy sú neoddeliteľnou súčasťou krajiny a nie Ruska. Fumio Kišida, súčasný premiér, nazval pretrvávajúci stav okupáciou odporujúcou medzinárodnému poriadku rovnako, ako špeciálna operácia ruskej armády v Ukrajine.
Japonci sa už v minulosti snažili docieliť podpísanie mierovej zmluvy, pri ktorej by boli aspoň dva zo štyroch ostrovov navrátené pod japonskú správu. V roku 1956 podpísali so Sovietskym zväzom spoločné vyhlásenie o obnovení diplomatických vzťahov medzi krajinami. Tento dokument obsahoval aj presun Habomaiu a Šikotanu do Japonska. Formálna mierová zmluva však nikdy nebola podpísaná. V roku 2019 sa Šinzó Abe a Putin stretli, aby znovu začali rokovania na základe dokumentu z 1956 a zároveň mali doriešiť aj otázku ostrovov Kunaširi a Etorofu. Ochota Kremlinu viesť rokovania ohľadom sporných území vyprovokovalo ruských nacionalistov v Sachalinskej oblasti. V roku 2020 navyše Rusi uviedli novú ústavu, ktorá zakazovala akékoľvek odcudzenie ruskej zeme. Pre Japoncov sa tak celé rokovania podstatne spomalili.
Ostrovy sú cenným teritóriom vďaka bohatým vodám a je pravdepodobné, že v okolitom mori sú zásoby ropy a zemného plynu. Návrat ostrovov pod japonskú správu je pre Kremlin zároveň otázka prestíže. Pokiaľ by Rusi ostrovy vrátili, je vysoko pravdepodobné, že by boli tlačení k navrátení Krymu Ukrajine. Vzhľadom na súčasnú situáciu je však ťažké odhadnúť, ako sa rokovania s Kremlinom budú odvíjať.
Zdroje:
RepublicWorld.com
CITYAM.com
LowyInstitute.com
Center for Strategic and International Studies