O Bisco Hatori je svetovo známe, že zbožňuje hlučnú hudbu, dvadsaťštyri hodín denne počúva rádio NACK5 FM a svoj debut začala v časopise LaLa, kde najprv len pracovala a pár rôčkov na to uverejnila v časti LaLa DX krátku jednorazovku pod menom „A Moment of Romace (2001)“. Keďže prvý titul zožal celkom pozitívny ohlas, odhodlala sa oddaným čitateľom sprístupniť i druhé dielo v poradí, ktoré nieslo dosť poetický názov „A Thousand Years of Snow (2001)“. Vtedy na seba strhla pozornosť širokej verejnosti a začalo sa špekulovať nad tým, akoby sa jej talent mohol čo najefektívnejšie využiť. Zlom nastal 5. augusta roku 2003, kedy sa na pulty dostalo čerstvé číslo časopisu LaLa, ktoré v sebe skrývalo menšie prekvapenie. Bisco Hatori v ňom totiž uverejnila prvé časti mangy „Ouran High School Host Club“. Netrvalo dlho a z mangy sa stalo anime. Čerstvá novinka sa rozgúľala všade po svete a davová hystéria prepukla zo dňa na deň, ničiac tak triezvo uvažujúcich otakov na posadnutých nadšencov šódžo štýlu. Je nutné informovať, že manga bola dokončená až v roku 2010 a dvadsaťšesťdielne anime si pod svoje ochranné krídla vzalo štúdio Bones, ktoré sa s premiérou extrémne poponáhľalo, takže dňa 5. apríla 2006 ste si mohli pri šálke dobrého čaju vychutnať prvú časť. Poslednou zaujímavou informáciou je fakt, že Bisco Hatori nie je pravé meno populárnej mangaky brázdiacej vody japonského animovaného priemyslu a jediná jej neresť sa nesie v duchu akéhosi posadnutia prečítať si každú jednu mangu (jej číslo jeden tvoria len dve: sci-fi dielko pod názvom „Please Save My Earth“ a „Slam Dunk“).
Pikoška na záver: Bisco Hatori vydala ešte jedno zaujímavé dielo. Krátke príbehy pod názvom „Romantic Egoist“ môžete nájsť len v mange Ouran Host Club, ktoré sa tam objavili akýmsi malým zázrakom. Doteraz sa nevie, či sú vôbec dokončené a za akým účelom ich tam autorka vlastne vložila…
Nasledujúce riadky potešia viac-menej ženské publikum. Anime sa síce kategorizuje ako šódžo, no vašej pozornosti (a hlavne pánom) neunikne: nadmerný výskyt bišónenov, jemný nádych soft šónen-ai, nevtieravý výsmech z „chlapčenskej“ neohrabanosti a občas nesmierne gýčovité prostredie. Prvky, ktoré oveľa viac priťahujú otakyne, než otakov a nie sú vhodné, aby sa púšťali na otvorenom priestranstve, ak nemáte po ruke lekárničku s prvou pomocou, aj keď sú veľmi dobrým marketingovým ťahom.
Ouran High School Host Club je jedno z mála diel, ktoré by sa dalo ohodnotiť na základe prvej epizódy. Tá síce odrádza vďaka rozťahanosti deja a dlhých, dosť ťažko čitateľných monológov postáv, pretože väčšina z nich má tendenciu „bľabotať“ od veci a veľmi rýchlo, no dokáže vás udržať v ľahkom napätí už len krátkymi a vtipnými poznámkami. Či už pri samotnom charaktere, alebo predmete, ktorý sa v priebehu niekoľkých minút rozbije, pri najhoršom bude mať na svedomí nechcené ublíženie na vašom zdraví. Preto je vhodné pretrpieť aspoň dve časti z dvadsaťšesťdielneho anime, aby ste sa mohli ponoriť do farebného víru spomienok, komických situácií i fiktívnej reality. Veď život študenta, nemusí byť výlučne nudnou etapou vo vašom krátkom živote.
Fudžioka Haruhi bola celkom obyčajnou stredoškoláčkou. Na zmenu postačila žuvačka v jej dlhých vlasoch a zo sympatického dievčaťa sa odrazu stáva mierne plachý, zato veľmi príťažlivý mladý muž. V nechcenom prestrojení brázdi každý deň chodby školy, ktorá v sebe skrýva nadmerné množstvo žiakov, študentov i detí z vyššej sorty – stručne zhrnuté: súkromná akadémia pre bohatých. Zvrat v jej živote však nastane, keď vďaka svojej zvedavosti otvorí dvere nevyužívanej hudobnej triedy, kde sa utáboril jeden z najpopulárnejších školských klubov „Ouran Host Club“. Jeho úloha je úplne prostá, ba až primitívna: „rob spoločnosť mladým dámam a dovoľ im pocítiť, že sú veľmi výnimočné.“ Sparafrázované heslo vymyslel predseda klubu Tamaki Suó, ktorý vás dokáže očariť vzhľadom i svojím občas neuváženým konaním. Je dosť ťažké dozerať na osobu, ktorá najprv koná a až potom myslí. A ešte ťažšie vysvetľovať, že Haruhi nespĺňa požiadavky klubu a teda nie je možné, aby sa stala členom, pretože toto privilégium majú podľa pravidiel iba jedinci mužského pohlavia, pri ktorých strácajú nežnejšie polovičky poslednú štipku sebaúcty a menia sa na jačiace, výskajúce i mierne vulgárne tvory. A pretože zvyšná časť klubu nemieni plytvať svojou energiou na siahodlhé prednášky o dievčenskej podstate vyplašenej Haruhi, počkajú si, kým na to Tamaki nepríde sám. Avšak ani toto rýchle riešenie nezabráni, aby predseda klubu urobil z Haruhi čestného člena do doby, kým si neodpracuje škodu – podarilo sa jej rozbiť unikátnu vázu za 8 000 000 jenov.
Pred vynesením verdiktu si dovolím upriamiť vašu pozornosť na niekoľko faktov. Anime bolo odvysielané televíznou stanicou Animax a rozlúčka s obľúbenými hrdinami sa konala 26. septembra 2006. Štúdio Bones i Bisco Hatori nie sú jediné známe mená, ktoré sa pod tento projekt slávnostne podpísali. Väčšina diel sa do povedomia diváka zapíše takzvanou „background music“. Tú si na svoje plecia vzali osobnosti takého kalibru, akými sú napríklad Čieko Kawabe (Sakura Kiss; 1st opening theme – úvodná pieseň pre slovensky hovoriace publikum), Last Alliance (Shissou; 1st ending theme) i Wolfgang A. Mozart (šiesta epizóda; hlavnú úlohu tu tentokrát bude mať klavír).
Ja osobne som novej davovej psychóze pod menom Ouran High School Host Club neprepadla. Aj keď od toho nemám ďaleko. Napriek vyššie vytknutým mínusom tohto anime, bude moje hodnotenie spadať pod ľahký nadpriemer. Netvrdím, že zahraničné stránky, ktoré sa pýšia spomínaným titulom vo svojom archíve, nadceňujú, alebo naopak, podceňujú talent i fantáziu slečny Bisco Hatori, no pokojne sa nájdu diela, ktoré by ho elegantným a nevtieravým spôsobom strčili do vrecka. Myšlienka zobraziť stredoškolský život netradičnou formou je ušľachtilá i originálna, ibaže ju brzdia veci zo sveta šódžo, dosť často pateticky až prehnane vyobrazené. Je pôsobivé pozerať sa na dievčatá, ktoré sa po zazretí dvoch vášnivo objímajúcich sa bratov menia na nezvládnuteľnú masu hormónov, smiať sa nad najrôznejšími spôsobmi zvádzania i vychutnávať si dobre známy happy end… snáď tento skepticizmus tkvie v tom, že veľká časť prvkov sa až tak veľmi nelíši od reality, alebo v mojej náročnosti, ktorá sa na povrch prederie vždy, keď anime nemá hlbšiu pointu, hektolitre krvi a poriadne zápornú postavu, čo si dovolí zamotať dej. To však neznamená, že tie hodiny zábavy nebudú stáť za to.
Japonský názov: 桜蘭高校ホスト部
Anglický prepis: Ouran Koukou Host Club
Anglický názov: Ouran High School Host Club
Počet epizód: 26 (TV séria)
Rok vydania v Japonsku: 2006
