V tejto dobe asi nie je veľa ľudí, ktorí by nepoznali Minecraft alebo aspoň o ňom niečo nepočuli. Preto vysvetľovať herné mechaniky je asi zbytočné. V podstate budujete svoju osadu pomocou kociek, ktoré skladáte na seba. Materiál, ktorý zbierate po krajine alebo získavate z monštier následne slúži na výrobu rôznych predmetov, zbraní alebo nábytku. Po vizuálnej stránke je ale Dragon Quest určite krajší. Nedrží si pixelovú grafiku a všetky predmety, postavy a nábytok sú plné 3D modely s decentnou kvalitou textúr. Roztomilá forma postáv nemusí sadnúť každému, ale na prekvapenie do vizuálneho konceptu výborne zapadá. Pokiaľ máte radi roztomilé veci, tak táto hra vás určite nesklame. A navyše autori zostali verní grafickému štýlu postáv, ktorý je typický pre Dragon Quest.
Hra sa delí na dva celky. Príbehový a voľný mód. Príbehová časť pozostáva so štyroch kapitol. Každá kapitola predstavuje novú mapu, nové postavy, nový materiál a nové veci. V postate vždy začínate odznova a musíte z ničoho vybudovať svoju malú osadu a opevniť ju. Možno to znie ako dobrá hlúposť, keď po každej kapitole musí človek začať nanovo, ale práve vďaka tomu ma hra rýchlo neomrzela. Na úplnom začiatku si vytvárate vlastnú postavu, kde možnosti úprav vzhľadu sú dosť chabé. Následne po krátkom úvode do hry a do príbehu sa objaví prvý otravný prvok. Tým je striedanie dňa s nocou. Samotný koncept je v poriadku. Ja osobne som dokonca rád, keď také niečo v hrách je. Ale ten, kto určil čas za ktorý ubehne deň a noc, asi nemal v hlave všetko v poriadku. Striedanie dňa s nocou prebieha príliš rýchlo. Človek ledva stihne prebádať len kúsok územia a už sa musí vrátiť naspäť do osady, lebo sa stmieva. Je síce možné plniť questy a prehľadávať územie aj v nočných hodinách, ale je to skôr strata času. Nielenže si ledva vidíte iba pred nohy, ale v noci na vás útočia aj špeciálne monštrá. Dajú sa síce pomerne ľahko zabiť, ale objavujú sa pred vami v krátkych časových intervaloch, takže sa viac zabávate s nimi, ako plníte ostatné úlohy.
Ďalším mierne otravným prvkom je indikátor hladu. Musíte sa pravidelne stravovať, aby sa nedostal na nulu, čo môže robiť problém na začiatku každej kapitoly, kedy si musíte rýchlo nájsť nejaký zdroj jedla. Neskôr už osada automaticky produkuje jedlo. Vo voľnom móde je možné tento indikátor vypnúť pomocou špeciálneho opasku, ktorý sa dá vyrobiť.
Mapy sú rôznorodé a ponúkajú mnoho skrytých truhlíc ako aj špeciálne achievementy, ktoré sa odhalia po dokončení kapitoly. Pokiaľ niektorý z nich nesplníte, je možné ich kedykoľvek dokončiť z uloženej pozície pre danú kapitolu/mapu. Preto je dobré si hru uložiť aj po porazení bossa, aby ste sa nemuseli ním už zaoberať. Nefunguje to len vo finálnej kapitole, kedy na dokončenie špeciálnych úloh musíte znova poraziť hlavného bossa. Splnené achievementy odomykajú nové veci a každá dokončená kapitola odomyká nový ostrov s novými materiálmi pre voľný mód. Preto je vhodné najprv kompletne dokončiť príbeh aj so všetkými úlohami, než sa pustíte do vlastných kreácií vo voľnom móde.
Príbehový mód je totižto v rámci budovania viac lineárny a narazíte na množstvo obmedzení. Takým zásadným je obmedzený priestor, na ktorom je možné stavať, ako aj veci, ktoré môžete v rámci kapitoly vyrábať. Je to možno dané tým, že celý mód je ako jeden veľký tutoriál, kde sa postupne učíte všetky možnosti hry a celkovo je to príprava na voľný mód. Navyše, súboje s bosmi sa odohrávajú práve na danom priestore, preto jeho vymedzenie dáva zmysel. A čo sa týka bossov, tak súboje s nimi sú prekvapivo zábavné. Na začiatku ponúkajú slušnú výzvu, ale len do momentu, kým nespoznáte všetky mechaniky a rotáciu. Potom je to už len o tom, kedy a ako zaútočiť. Celé to ale trochu kazia otravné hlásenia, ktoré zakaždým upozorňujú na to, že miestnosť bola vytvorená alebo zničená. Pri budovaní to neprekáža, ale keď boss zaútočí na pevnosť a zlikviduje 4 miestnosti naraz, tak vyskočia po sebe 4 hlásenia pre každú z nich. V určitých momentoch tak začnú byť extrémne iritujúce.
Keď už sme pri príbehu, tak ten ako celok je plytký, bez akejkoľvek hĺbky. Trochu na začiatku a trochu na konci. A medzi to vložené len akési divné sny hlavného hrdinu, ktoré ale vo výsledku nemajú žiadnu výpovednú hodnotu. Drobné vedľajšie príbehy u NPC postáv pri plnení questov mi prišli viac zaujímavejšie. Síce gro hry je zamerané na budovanie, ale Dragon Quest je povestný svojimi príbehmi. Preto mohli autori venovať tomu viac pozornosti, aj keď sa nejedná o hlavnú sériu.
Až voľný mód ponúka to pravé orechové pre kreatívnych ľudí. Máte k dispozícii celý ostrov bez otravných monštier a môžete si na ňom vybudovať čo len chcete. Pokojne aj väčšiu dedinu, pokiaľ máte dostatok voľného času. Aj tu síce materiál musíte zbierať a získavať z monštier, ktoré sa nachádzajú na okolitých ostrovoch, ale zdroje sú neobmedzené. Keď aj vyťažíte všetko zlato, kov alebo drevo, tak si ostrovy len resetujete do pôvodného stavu.
Počas hrania som narazil ešte na pár problémov, ktoré môžu strpčovať zábavu. Jedným z nich je aj chýbajúci autosave. Po štyroch hodinách hra spadla a celý progres bol nenávratne preč. Bola to chyba aj z mojej strany, ale takýto typ hry, kde sa hrací čas počíta na stovky hodín si vyslovene žiada autosave. Vďaka chytľavej hrateľnosti človek veľmi rýchlo zabudne na čas. Ďalším drobným problémom je občas neposlušná kamera v interiérových častiach. Hlavne pri malých miestnostiach a úzkych cestičkách je potrebné sa s tým občas hrajkať, aby bolo aspoň niečo vidieť. A poslednou vecou je zvláštny kolízny systém pri súboji s monštrami. V závislosti od druhu nepriateľa a ako je natočený, sa mi stáva, že aj keď som doslova nalepený na ňom, tak mu nedávam žiadne zásahy. Inokedy nemusím byť ani u neho a už mu to život uberá. Dosť záleží, ako sú nastavené hitboxy, ale veľmi často hra zaznamenáva kontakt s nepriateľom, aj keď vizuálne je medzi nami stále dosť voľného priestoru.
Samozrejme všetko sú to len drobné problémy, ktoré sa dajú preglgnúť a nedávam im veľkú váhu, avšak určite majú autori do budúcna čo vylepšovať. Rozhodne by nič neskazili aj tým, keby do ďalšej hry pridali viac kostýmov, pretože ich počet v tejto hre je žalostný. To platí aj o nábytku. V príbehovej časti si to človek nevšimne, ale vo voľnom móde, keď si vybuduje dom a chce do každej izby nejaký unikátny nábytok, tak zrazu zistí, že tých možností nie je až tak veľa.
Navzdory tomu všetkému som sa pri Dragon Quest Builder stále dobre bavil. Square Enix postavil základ hry veľmi dobre, len by to chcelo nejaké vylepšenia sem a tam. Hlavne sa v pokračovaní (ktoré mimochodom už čoskoro vychádza v Japonsku) trochu povenovať aj tomu príbehu a priniesť ešte viac možností budovania, viac kostýmov a viac dekorácií. A či sa im to podarilo, sa dozvieme už onedlho.
