zVydavateľstvo Zanir nás v týchto neľahkých časoch potešilo ďalšou peknou knižkou. Podobne ako u Mňau! od Natalie Batisty, aj tu sú ústrednými postavami zvieratá. Nejde ale o žiadne domáce zvieratká, ale o divoké nindža mačky, samurajských psov, kňažky kicune, darebákov tengu aj vznešených drakov vo svete alternatívneho feudálneho Japonska.
Dve mladé mačičky Airi a Čie sú potomkami mačacieho nindža klanu, ktorý bol kedysi rozprášený šógunom. Podarilo sa im prežiť vďaka pomoci mladého samuraja Sena, psíka rasy šiba inu. Sú to nezbednice a za každým rohom vyvádzajú nejakú nezbednosť a neodoprú si ani nejakú tú malú krádež. Beztarostný život ale skončí, keď je ich kamarát Sen obvinený z vraždy šóguna. Ostáva na mačencoch, aby očistili jeho meno a zachránili ho pred nepekným osudom zradcu.
Krásne výrazné farby už z obálky kričia: „Vezmi ma na poličku domov!“ Mimo toho že kniha má tvrdú väzbu a teda čo to vydrží, jedná sa o kvalitnú ilustrátorskú prácu. Už z obálky je jasné, že pôjde o príjemnú hravú kresbu, ale to neznamená, že by sa autori úplne vykašľali na detaily. Dizajn postáv sa pohybuje niekde v rozmedzí anthro a kawaii. Postavy sú jednoduché, prevažne s oblejšími krivkami, ale to kompenzuje ich detailné oblečenie a doplnky. Kompozícia a rozmiestnenie panelov hovoria o skúsenostiach a profesionálnej práci. Zo všetkého najviac ma ale zaujali nádherne spracované živé prostredia. Mestá naozaj žijú, príroda dýcha sviežosťou. Deň, tma či súmrak, vibrantné farby vás zaujmú a úplne pohltia.
Kniha prekypuje množstvom japonskej mytológie. Podáva ju nenásilným štýlom, aj keď nie je na škodu už nejaké tie základy vedieť. Prekladateľ a korektori to určite nemali ľahké, svedčí o tom napríklad aj slovo kicune. Slovo kicune (anglicky kitsune, v kandži 狐) v Japonsku všeobecne označuje líšku. Líšky sú vo folklóre veľmi dôležité a väčšinou (či vždy) ovládajú mágiu. Najčastejšie ide len o premenu na iné tvory a malé triky, v legendách sa hovorí o niektorých skutočne mocných bytostiach (väčšine teraz príde na um práve deväťchvostá líška kjúbi). Líšky sú zvestovateľkami bohyne Inari, takže sa dá v jednoduchom zmysle povedať, že všetky líšky sú magické kicune. U nás si však mnoho ľudí pod pojmom kicune predstavuje práve magické bytosti, ale skutočnosť je tá, že kicune je proste líška. Tu sa museli autori určite popasovať s touto dilemou ako aj faktom, pre koho je primárne komiks určený.
Pre deti a anglicky nehovoriacich môže byť trochu problematické čítanie čo sa týka citosloviec v paneloch. Tie ostali nepreložené v angličtine, takže nájdete „tap tap tap, thump!, stump!, rumble, crash“ a podobne. Našťastie vždy ide o ľahko rozpoznateľné zvuky, stačí si panely predstaviť. Pozornému oku tiež neunikne fakt, že mená sú s českou transpikciou, ale slovo nindža ostalo v angličtine.
Shuricat je veľmi pekný komiks západnej produkcie, ktorý pôsobí japonskejšie ako niektoré diela priamo od Japoncov. Chytľavý príbeh zaujme mladšie aj staršie ročníky. Síce je dej priamočiary a niektoré veci sa riešia ľahšie než by bolo bežné, atmosféra je proste okúzľujúca. Chybičkou krásy sú len anglické citoslovcia v paneloch, veľký vplyv na zážitok však nemajú.
Recenzovaná verzia:
- Vydavateľstvo: Zanir
- Autori: Francesco Vacca (príbeh), Sara Rossi (kresba)
- Väzba: viazaná
- Jazyk: český
- Počet strán: 96
- Rozmer: 195 x 275 mm
- Rok vydania: 2020
- ISBN: 978-80-907476-7-8