Meiko Inoue je mladá 23 ročná žena pracujúca v bežnej japonskej korporačnej firme. Nemá ciele, je unavená a neustále sa nudí. A to je ešte len rok v zamestnaní. Jej život nie je vôbec výnimočný. Je len jednou z miliónov ďalších obyčajných pracovníkov s povrchnými kolegami a nepríjemnými šéfmi. Keď tak predhodí jej priateľovi Naruovi, že má chuť podať výpoveď, dostane slová podpory. Povzbudená tú výpoveď naozaj podá a nová kapitola života sa jej otvára. Je na čase, aby si obaja splnili sny z vysokej a našli životný cieľ. Vrátia sa späť k ich starej kapele spolu s bývalými spolužiakmi. Ešte raz sa pokúsia preraziť na hudobnú scénu s vlastnou tvorbou. Bude to úspech alebo je to posledný výkrik do tmy?
Generácia mladých ľudí v dvadsiatke často báda v tme. Je to turbulentné obdobie, kedy už nie ste dieťaťom, nemôžete sa spoliehať na rodičov ani na kamarátov zo školy. Musíte si zvyknúť na prácu, prichádzajú otázky založenia rodiny. Snažíte sa zapadnúť a zároveň si udržať jedinečnosť. Žiť na plno alebo zapadnúť v honbe za peniazmi v zamestnaní, kde je ten zlatý stred? Prichádzajú prvé pochybnosti, úzkosť prípadne aj depresia…
Solanin bola v roku 2009 nominovaná na Cenu Willa Eisnera (ak neviete čo to je za cenu, zjednodušene si predstavte alternatívu Oscara pre komiks). V roku 2010 bola manga spracovaná do rovnomenného hraného filmu pod taktovkou režiséra Takahira Mikiho. Len dve knižky zvládli podať príbeh hodný celosvetového uznania. Niečo také nie je nemožné, ale predsa len to nie je ľahké. Ako to Inio Asano zvládol?
Tak za prvé, jeho príbeh je realistický a nie je to žiadne klišé. Dej nie je predvídateľný a zvraty sú perfektne nadávkované. Okrem toho, že Asano vsadil na menej zobrazovanú tému, ktorú sa mu podarilo výborne podchytiť, čo je už samé o sebe hodné chvály, z mangy vyžaruje atmosféra presne padnúca k rozoberanej problematike. Dvadsiate roky života nie sú čierno-biele, neistotu a fádne dni striedajú dni radosti a malé chvíľky humoru. Nie je tomu inak ani v Solanin, kde náhodný humor zvládne vyvážiť ťažkú atmosféru tým najprirodzenejším spôsobom.
Ďalší dôvod k uznaniu Solanin ako skvelej mangy sú postavy. Každý z nás je, bol alebo bude raz ako Meiko aspoň na chvíľu. V postavách sa proste nájdete. Každý, kto si dvadsiatkou už prešiel, pocity hlavných postáv neraz zdieľal. Nie sú to hrdinovia stojaci proti svetu, sú to obyčajní ľudia s kompletne normálnym myslením, hobby a zvykmi.
Kresba je veľmi detailná. Autor využíva reálne fotky ako podklad pre pozadia, vďaka čomu docielil vysokú realistickosť. Tokio je živé, neuveriteľne prepracované, ako keby ste sa nachádzali v jeho útrobách. Vďaka tomu je ešte viac podnietená dôveryhodnosť celého diela. Postavy pôsobia o niečo mladšie, než v skutočnosti sú, majú určitý guľatý štýl. U mužov to nie je prekážkou, u žien to spôsobuje mierne detinský vzhľad. Ani dizajn postáv nie je unikátny, je schválne priemerný ako u bežného človeka.
Solanin určite nesklamala, po všetkých stránkach to je vysoko nadpriemerné dielo. Jednoznačne neosloví tínedžerov bažiacich po akcii a unikátnych hrdinoch stojacich proti výzvam, pretože táto manga je cielená na staršie generácie. Pre mnohých je tento príbeh veľmi obyčajný, ba priam nudný, ale aj tak si vás proste získa. Po dočítaní sa ma zmocnila melanchólia, musela som sa nad svojim životom zamyslieť podobne ako Meiko. Viete, že keď sa k mange v myšlienkach vrátite aj po dočítaní, že je to dobrá manga.
Recenzovaná verzia:
- Vydavateľstvo: Egmont
- Séria: Solanin (2 zväzky)
- Autor: Inio Asano
- Väzba: brožovaná
- Jazyk: český
- Počet strán: 216
- Rozmer: 128 × 182 mm
- Rok vydania: 2022
- ISBN: 978-80-252-5089-1
Ďakujem vydavateľstvu Egmont za recenzný výtlačok.
