Na zemi existuje miesto, ktoré divoké psy nazývajú raj. Pred štrnástimi rokmi (rátané v psích rokoch) tu však vyčíňal obrovský medveď Akakabuto. Sedemstopäťdesiat psov kvôli nemu zomrelo. Jediný pes, ktorý našiel odvahu a silu sa mu postaviť a poraziť ho sa volal Gin. Tak sa Gin sa stal veľkým vodcom svorky a hrdinom. V dobe relatívneho pokoja čaká Gin šteniatka so sučkou Sakurou. Netrvá však dlho kým sa objaví nová hrozba a Sakura čakajúca mláďatá utečie so starým skúseným bojovníkom.
…
O šesť mesiacov neskôr, anglický seter menom GB loví holubov. Potichu sa zakráda a zdá sa, že lov bude úspešný. Prekazí mu to však neznáme šteňa, ktoré sa rozhodlo uloviť týchto holubov tiež. GB nakoniec jedného holuba dostane, ale šteňa sa s ním oň začne biť. Po priznaní, že jeho mamička je chorá, sa s ním GB spriatelí. Ešte v ten deň, po večernom incidente začne vyplývať pravá identita mláďaťa, ktoré dostalo meno po Weed, pretože je malý, ale silný ako divo rastúce kvety (či jednoducho povedané burina…) GB sa rozhodne Weedovi pomôcť nájsť otca a tak sa spolu dávajú na strastiplnú cestu.
Zatiaľ čo Ginga Nagareboši Gin (Strieborná legenda Gin) z roku 1986 bola a je legendárnou klasikou, jej nasledovateľ v podobe mladého psa Weeda, Ginovho syna, jej bohužiaľ siaha ledva po kolená. Počítam však s tým, že staré anime z osemdesiatych rokov zrejme veľa ľudí nevidelo a teda nemá zmysel tieto dve diela založené na mange od autora Takahašiho Jošihira porovnávať. Weed sa vysielal v rokoch 2005 a 2006, manga bola ukončená až v roku 2009 s neuveriteľnými šesťdesiatimi zväzkami a má aj niekoľko pokračovaní s ďalšími psími potomkami. Nie je teda vylúčené, že do série strieborných psích legiend pribudnú ďalšie anime kúsky.
Príbeh je relatívne v pohode, i keď to na začiatku vyzerá podľa animácie na rozprávku. Čo vám ale u tohto kúsku bude biť do očí, bude jednoznačne Weedova farba. Strieborná farba srsti u nášho hlavného psa rasy akita inu je… modrá… V predošlej sérii bol Gin tiež mierne namodralý, dalo sa to ospravedlniť starou animáciou a taktiež to bolo stále v rámci noriem prírodných farieb. Tu je to však vyslovene bledomodrá. Keď vás tak niekto vidí, ako sedíte pri obrazovke a pozeráte na hovoriacich animovaných psov s divnými farbami alebo zvláštnym pálením a vzormi srsti, nie je vylúčené, že si o vás hocičo pomyslí (nehovoriac o tom, že nindža psy dokážu ako Naruto perfektne skákať po stromoch). Pár druhov psov ako dlhosrstá kólia majú aj zvláštne proporcie, ktoré pôsobia neprirodzene, a celkovo to vyzerá ako anime z 90-tych rokov. Mnohokrát je to navyše riadne odfláknutá kresba a mnoho psov je vyslovene deformovaných s guľatými hlavami, pre psov netypickými.
Okrem zvláštnej farebnej škály hlavného hrdinu je tu ešte aj fakt, že psy skoro vôbec nezatvárajú papuľu. Alebo vôbec? Jednoducho som mala pocit, že im do tlamy každú chvíľu vletí nejaký lietajúci objekt (možno aj neidentifikovateľný 😀 ). Hudba patrí k tej troška silnejšej stránke anime. Opening Dohacuten mi pripomína troška westernovú hudbu a ending je taká tá klasická pomalšia nostalgia.
Oproti mange sú tu dejové zmeny, niektoré sú väčšieho rázu, iné zas len drobnosti. Vzhľadom na vydanie anime v dobe, kedy manga stále nebola dokončená, anime ostáva otvorené pre možné pokračovanie. Koniec tu tak či tak viac-menej je, sedí k deju a je nenútený. Tento kúsok z nejakého dôvodu videlo mnoho fanúšikov Wolf’s Rain, osobne ale môžem povedať, že okrem štvornohých protagonistov nemajú nič spoločné, a pokiaľ sa pre GDW rozhodnete práve kvôli Wolf’s Rain, budete sklamaní. Anime má pár lepších scén, kvôli ktorým budete pozerať ďalej, osobne odporúčam skôr podstatne lepšieho predchodcu Ginga Nagareboši Gin.
Japonský názov: 銀牙伝説ウィード
Anglický prepis: Ginga Densetsu Weed
Počet epizód: 26 (TV séria)
Rok vydania v Japonsku: 2005- 2006
