Kjóko Hori a Izumi Mijamura spolu nemajú nič spoločné. Extrovertná Kjóko je obľúbená medzi spolužiakmi, bežný prípad múdrej a peknej spolužiačky. Izumi je jej presným opakom. Nemá kamarátov, vzhľadom ani známkami nevyniká a vlastne ho životy ostatných ani nezaujímajú. Nie všetko je však také, ako sa zdá. Kjóko nemá dobrých kamarátov, pretože sa stará doma o domácnosť, kým nevýrazný a tichý Izumi vonku hrdo nosí piercingy a vystavuje na obdiv tetovania. Týchto dvoch spojí osudová náhoda.
Aj keď majú úplne odlišné povahy, nakoniec obaja zistia, že k sebe majú bližšie, než by čakali. Z cudzincov sa stanú kamaráti, ktorí trávia spolu mimo školy až zvláštne veľa času. Keď sú tí dvaja spolu, konečne môžu ukázať svoje pravé ja.
Keď sa vzťah zvláštne zvrtne.
Horimija patrí k pomalším príbehom sústreďujúcich sa na vzťahy dospievajúcich ľudí. Je krásne, ako si dvaja zdanlivo odlišní ľudia k sebe nájdu cestu. Pekné je aj zobrazenie ich života – správanie v škole nemusí odrážať mimoškolskú realitu. Ani jeden z tohto páriku nevedia čo robia, ešte len objavujú krásy aj strasti vzťahu. Avšak, niekde v polovici príbehu sa z neškodnej neskúsenej lásky stáva trochu diskutabilný vzťah, ktorý sa chvíľkami dá označiť dokonca až za toxický, pričom tomuto vývinu na začiatku nič nenapovedá.
Zmenou neprechádza len vzťah, menia sa aj charaktery postáv, predovšetkým Izumiho. Izumi získava vďaka Kjóko a nový pohľad na svet aj nových kamarátov. A zrazu sa z príbehu o dvoch stáva školská komédia a dráma s celou paletou postáv.
Keď to vedľajšie postavy pokazia.
Ako už nepríjemným zvykom býva, spolužiaci sú stelesnením stereotypov. A nielen to, niektoré charaktery príbehu skôr zavadzajú. Kvôli nim nevidíme tú skvelú stránku vzťahu Kjóko a Izumiho, pretože namiesto toho pozorujeme žiarlivosť, nevyspelú drámu či klasický prípad kazisveta s peknou tváričkou.
Mojou obľúbenou časťou bola interakcia hlavného páru s rodičmi Kjóko a samozrejme nesmelé krôčiky ku vzťahu týchto holubičiek. Naopak nudnými mi prišli školské scény, ktoré neboli nijak unikátne od iných školských anime. Bolo to predovšetkým v škole, kedy príbeh odbehoval k vedľajším postavám najviac. Na 13 epizód bolo tých postáv hodne a keď sa scény začali zameriavať na nich, hlavné postavy ostali chvíľku v zabudnutí. Pochopiteľne, často boli predmetom konverzácií, inak však spolužiaci viac riešili svoje vlastné vzťahové dilemy.
Hudobno-vizuálne spracovanie.
Animácia série je krásna. Nie je prekomplikovaná a zároveň ani príliš jednoduchá, našla ten správny balans. Prostredie nebolo zanedbané, skôr naopak, prekvapilo ma množstvo detailov napríklad v domácnosti rodiny Hori, kde vidíte aj detaily nábytku. Romantické scény majú úžasnú atmosféru vďaka správne navolenej farebnej palete. Farby v tomto anime spravili naozaj veľa. Až do momentu, kedy sa na scénu začalo objavovať viac a viac spolužiakov, dalo sa povedať, že anime oplývalo realizmom. Potom však prišiel na scénu chlapec ladený do fialova, červena, zelena a ružova a dievča do ružova a zelena a bolo po realizme. Izumiho modré oči by v realite asi tiež neboli bežné, ale je to stále lepšie než fialová či červená.
Hudba neurazí a ani neoslní, po pár dňoch od dopozerania si ju už vôbec nevybavujem. Dabing bol veľmi dobrý, Izumimu dal hlas Kóki Učijama (Benedict Blue z Violet Evergarden, Ruth z Mahócukai no Jome), hlas Kjóko Hori ste tiež už určite počuli. Asi jej najznámejšia rola je Asuna z Sword Art Online série.
Stojí teda Horimija za to?
Aby som to zhrnula, anime malo veľmi silný začiatok a sľubovala som si od toho veľa. Nakoniec sa však nevyšplhalo vyššie než na priemer kvôli vedľajším postavám a zvláštnemu pojatiu neskoršieho vzťahu hlavných postáv. Pre fanúšikov školských romantík to je obstojné anime, neurazí avšak vlastne ani príliš neohúri.
Japonský názov: ホリミヤ
Anglický prepis: Horimiya
Anglický názov: Horimiya
Počet epizód: 13 (TV séria)
Rok vydania v Japonsku: 2021
