Manhwa. Zatiaľ čo manga je pojem každému čitateľovi tejto recenzie veľmi známy a blízky, s manhwou to tak už byť nemusí, i keď aj jej popularita postupom času značne rástla. Nie je moc prekvapujúce, že silno prevládajúca japonská komiksová tvorba častokrát v zahraničí zastrie komiksy z iných ázijských krajín. A ako nám dokazuje manhwa Anuki; teda nie japonský ale kórejský komiks; to je skutočne veľká škoda.
Píše sa rok 1765 a dve krajiny, veční nepriatelia, opäť obnovujú dlhotrvajúci konflikt. Stíhačky a bombardéry Laikadie útočia vo veľkých počtoch v nájazde na letecké základne Ksantry, ktorý neskôr vojde v známosť ako začiatok Syaianskej vojny. A tiež začiatok epickej ságy chlapca menom Anuki, ako hlása titulná strana obalu manhwy.
Anuki Redman bol chlapec, ktorému v živote osud udelil tvrdú ranu. Jeho otec, excelentný pilot a neskôr generál Ksantrských leteckých síl, totiž obetoval na záchranu mladej princeznej Jasmine život nikoho iného ako svojho vlastného syna. Aby dokázal vo svojom dvojplošníku doletieť spolu s princeznou v bezpečí späť na základňu a uniknúť pred nepriateľskými stíhačmi, potreboval sa zbaviť nadbytočnej váhy, a tak bez váhania vyhodil mladého chlapca spolu s padákom von z lietadla. Vlastným otcom zradený Anuki, ktorého padák bol rozostrieľaný nepriateľskými lietadlami, padol do rozbúreného mora a nebyť rybára a jeho dcéry, bol by naisto zahynul.
O desať rokov neskôr, s amnéziou a túžbou dozvedieť sa, kto v skutočnosti je, nastúpi do Monteinaskej žoldnierskej školy nový regrút, Anuki, aby sa vycvičil za pilota a šiel za peniaze bojovať do iných krajín. A tak, spolu so svojou priateľkou Merald, dcérou rybára, ktorý ho pred desiatimi rokmi zachránil, sa mlčanlivý Anuki rýchlo stane tým najlepším pilotom na škole a bude sa musieť rozhodnúť, v ktorej z dvoch bojujúcich krajín dokáže najlepšie zužitkovať svoje sily. V Laikadii, ktorej letecké jednotky sú vedené nemilosrdným géniom Kaisarom, alebo v Ksantre, krajine, kde nešťastná princezná Jasmine pod ochranou Anukinho netušeného otca nedokáže ukončiť krvavý konflikt?
Spisovateľ Ji Gun Lee a kórejský výtvarník s japonskou prezývkou Jamesi (anglickým prepisom Yamesi; tučné prasa, aj keď nemám ani toho najmenšieho poňatia, prečo si zvolil rovno takúto prezývku) tvoria síce neznámu, ale určite nie slabú kombináciu, ako to dokazujú v ich jedinom, mne známom spoločnom diele. Anuki v sebe kombinuje všetko, čo by malo mať každé dobré čítanie. Zaujímavý a kvalitne spracovaný príbeh, ktorý sa točí okolo mlčanlivého Anukiho, mladého a doteraz v histórii pravdepodobne toho najtalentovanejšieho pilota, ktorý má amnéziu a pátra po svojich rodičoch, netušiac, čo so sebou môžu jeho spomienky priniesť. Nemenej zaujímavé postavy, či už sa jedná o uzavretého Anukiho, jeho mužsky vyzývavú detskú priateľku Meraldu, bezmocnú princeznú Jasmine, alebo mladého geniálneho inžiniera Michaela, ktorému držia Laikadia aj Ksantra v zajatí matku a sestru, aby im postavil tie najlepšie lietadlá. A akciu, keďže Ksantra a Laikadia spolu neustále bojujú a nebo medzi oboma krajinami sa doslova hemží dvojplošníkmi a inými bojovými lietadlami zodpovedajúcimi približne obdobiu prvej svetovej vojny. A keď poviem hemží, mám skutočne na mysli hemží. V manhwe Anuki nájdete totiž až prekvapivé množstvo vzdušných súbojov. Tréning v Monteinaskej žoldnierskej škole, kde sa bude žiarlivý Anukiho rival pokúšať svojho protivníka zabiť. Nájazdy a vzdušné bitky medzi Laikadiou a Ksantrou. A nakoniec Anukiho vlastná jednotka, keď sa nechá zo žoldnierskej školy najať jednou z bojujúcich krajín. Je úplne očividné, že ako Ji Gun Lee, tak Yamasi musia byť veľkými fanúšikmi aviatiky začiatku 20. storočia a súbojov muža proti mužovi, kde o víťazstve rozhoduje iba zručnosť a odvaha pilota.
Samozrejme, ak hovoríme o komiksoch, nemožno opomenúť kresbu. Ja osobne si myslím, že čo sa výtvarného spracovania týka, medzi manhwou Anuki a inými japonskými mangami nie je moc veľký rozdiel. Čo si však treba uvedomiť je to, že kresbou sa Anuki blíži neporovnateľne viac seinen mange ako šónen. Teda to, čo by ste mali v prvom rade očakávať, je reálnejšie zobrazenie postáv a vzdušných bitiek ako takých, absenciu komediálnych prvkov, no a skutočne veľmi peknú kresbu, v ktorej sa Jamesi vyhral najmä s tieňovaním postáv, vďaka čomu im dodáva úplne nový rozmer. Na druhej strane ale treba povedať, že zatiaľ čo je výtvarné spracovanie manhwy skutočne pekné, niektoré letecké súboje sú kreslené takým spôsobom, že proste nedokážete rozlíšiť, čo sa deje, čo trochu znižuje zážitok z čítania tohto inak bezchybného diela.
Anuki je proste manhwa, ktorá, v porovnaní s klasickými mangami, prináša závan niečoho nového a neotrepaného v tom, ako podáva príbeh a vykresľuje postavy a ja osobne jej za túto kvalitu, ktorú ponúka, nemôžem dať inak ako deväť bodov z desiatich. Teraz už iba zostáva, aby sa Ji Gun Lee a Jamesi vrátili späť k pomerne otvorenému koncu manhwy a spravili na ňu pokračovanie, čo by určite potešilo nielen mňa, ale aj mnohých iných fanúšikov mangy, manhwy a komiksu ako takého.
Zdroj: gundam.sk
