Japonský čaj

Youko Akira
0 komentárov

O-ča (čaj) patrí k tradičným nápojom Japonska. Slúži ako denné občerstvenie pri práci, používa sa v japonskej kuchyni a je bežným pohostením pre hostí ako u Slovákov býva chlieb a soľ.

Japonský čaj má mnoho aktívnych látok, ktoré sú pokladané za životodarné a to hlavne pre moderných, stresom sužovaných ľudí. Jeho chuť je tvorená aminokyselinou L-theanin, nazývanej umami (うま味, príjemne pikantný), rastlinnými látkami nazývanými katechíny a kofeínom, ktorý dodáva špecifickú horkosť. Klimatické podmienky a technika pestovania, prípravy a spracovanie potom dávajú čaju špecifickú vôňu. Japonský čaj ale neznamená len zelený čaj, ako si väčšina ľudí predstavuje. Je to síce najčastejší druh, japonská čajová scéna je ale oveľa pestrejšia. V Japonsku sa produkuje asi 85 000 ton čaju za rok.

História

Čaj sa do Japonska dostal z Číny, podobne ako mnoho iných kľúčových vecí. Bolo to zrejme s príchodom budhizmu a čajová kultúra sa tak rozvíjala predovšetkým vďaka budhistickým mníchom, ktorí cestovali často do Číny. Dovezené čajovníky a ich semená sa následne kultivovali a vytvorili sa nové druhy, ako aj spôsoby spracovania.

Hovorí sa, že preniknutie čaju do japonskej kultúry malo tri fázy. Prvá fáza sa udiala v 8. storočí, kedy z čínskej dynastie Tchang prišiel lisovaný čaj (danča, 団茶), ktorý sa pred podávaním rozdrvil na prášok a varil vo vode. O pestovanie čaju v oblasti Kansai a hlavne v Kjóte sa postaral mních Saičó (最澄, 767 – 822), zakladateľ sekty Tendai a Kúkai (空海,774 – 835), zakladateľ sekty Šingon. V tejto dobe sa z Číny doviezol aj dokument s podrobným popisom pestovania. Čaju sa pripisovali liečivé účinky, avšak bol záležitosťou len cisárskeho dvora a budhistických chrámov.

Druhá fáza začala v 12. storočí zásluhou zen budhizmu. Mnísi, ktorí tento čaj pili v Číne počas meditácií oceňovali jeho povzbudivé účinky. V roku 1191 mních Eisai (明菴栄西, 1411 – 1215), zakladateľ zenovej sekty Rinzai priviezol do Japonska semená čajovníkov a intenzívne pestovanie čaju začalo. Eisai šíril pitie čaju a propagoval ho ako liek, ktorý zaručoval dlhovekosť. V roku 1211 napísal Kissa jódžóki (喫茶養生記, Pojednávanie o prospešnosti pitia čaju), prvú japonskú knihu o čaji. Kultúra pitia čaju sa rozšírila z chrámov v Kjóte a Kamakure medzi vojenskú šľachtu. Boli taktiež položené základy čajového obradu (ča no ju) Vtedajší čaj mal podobu tenča (碾茶), čiže pozberané listy sa rovno sušili a pred konzumáciou sa mleli na prášok. Koncom obdobia Kamakura (1185 – 1333) začali byť medzi samurajmi populárne súťaže v rozpoznávaní druhov čaju. V roku 1530 už bolo päť uznávaných pestovateľských oblastí: Kjóto, Jamato, Iga, Suruga a Musaši. Používalo sa náčinie ako metlička časen a dóza nacume. Prvé čajovne boli taktiež v rozkvete.

Začiatkom 16. storočia začala tretia fáza, kedy do oblasti Urešino na ostrove Kjúšú prišla z Číny metóda na spracovanie lístkov zahrievaním v kovovej panvici nazývaná kamairi. Tento čaj sa pripravoval lúhovaním lístkov v horkej vode. Obchodník Takeno Džóó (武野 紹鴎, 1502 – 1555) vytvoril základy čajového obradu wabiča. Neskôr v 80.-tych rokoch 16. storočia bola technika zdokonalená obchodníkom Sen no Rikjú (千利休, 1522 – 1591) a tak zahrnula princípy jednoduchej elegancie wabi.

V polovici 16. storočia sa v Udži vyvinula nová metóda pestovania. Čajovníky sa na určitú dobu pred zberom zakrývali. Vznikol tak mačča (抹茶), čaj výraznej farby a chuti, ktorý sa odvtedy využíva v čajových obradoch. V roku 1738 bol vyvinutý spôsob spracovania lístkov pomocou horkej pary a následným hnetením do tvaru ihličiek vznikol čaj senča (煎茶). Následne mních Baisaó (売茶翁, 1675 – 1763) rozšíril čaj aj medzi nižšie vrstvy. Tento mních je aj považovaný za otca variantu čajového obradu kde sa používa mačča namiesto práškového čaju. Koncom 19. storočia sa vďaka Takabajašimu Kenzóvi (高林謙三) časť výroby čaju mechanizovala, čo viedlo k zjednodušeniu a zrýchleniu procesu. V 20. storočí sa vďaka výskumu potvrdzujúcemu prospešné účinky čaju rozšírila a nadobro zakorenila v každodennom živote senča.

Orientačný návod na prípravu niektorých čajov (pre jednu osobu)

čaj
množstvo lístkov
teplota vody
množstvo vody
doba lúhovania
senča (bežný)
3 g
80 – 90°C
90 ml
1 min
senča (veľmi kvalitný)
3 g
70°C
60 ml
1,5 min
fukamuši senča
3 g
70°C
60 ml
30 s
gjokuro (bežný)
3 g
60°C
20 ml
2 min
gjokuro (veľmi kvalitný)
3 g
50°C
20 ml
2,5 min
kabuseča
3 g
60°C
30 ml
2 min
banča, hódžiča, genmaiča
4 g
100°C
130 ml
30 s

Tak čo, aj vy ste dostali chuť na nejaký ten čaj?

Zdroj:
Informačný bulletin č. 15 Veľvyslanectva Japonska v ČR: Japonský čaj

TIEŽ SA TI MÔŽE PÁČIŤ

Pridaj komentár