Kingdom Hearts je jedna z tých hier, s ktorou veľké množstvo ľudí vyrastalo. A potom sú tu tí, ktorí s nimi chceli vyrastať, ale nemali konzolu. Radím sa samozrejme k tej druhej kategórii. Ale to vôbec nevadí, pretože pre hráčov sú tieto roky skvelé – vychádzajú remastry a remaky mnohých obľúbených klasík na PC aj konzoly. Je načase sa vnoriť do tohoto magického sveta kĺbiaceho Disney a Final Fantasy.
Než prejdem k recenzii, musím spomenúť, že hodnotím prvú hru z PS4 kolekcie Kingdom Hearts HD 1.5 + 2.5 ReMIX (2017). Remaster samotný vyšiel už v roku 2013 na PS3. V PS4 hernej kolekcii sa nachádza 6 hier zo série, dokopy cca 150 hodín hrania. Prvá časť je niečo okolo 20 – 30h.
Príbeh KH je jednoduchý. V kráľovstve zmizne kráľ Mickey a Donald s Goofym sú vyslaní na misiu. Medzitým kreatúry Heartless (Bez srdca) uvrhujú svety do temnoty. Zabrániť im môže Key Master, ktorý pomocou svojej zbrane Key Blade dokáže uzavrieť zámky a tým zabrániť Heartless v ničení svetov. Key Masterom sa stane mladý chlapec Sora, po tom, čo je jeho svet zničený. Jeho kamarátka Kairi a kamarát Riku potrebujú pomoc a len Sora dokáže znovu nastoliť poriadok vo všetkých svetoch.
Tutoriál v hre takmer neexistuje. Na začiatku sú vysvetlené základné princípy, ale jedná sa len o krátku sekvenciu. Nie je taktiež ani hneď jasné, že KH využíva backtrack. Môžete tak stráviť nejakú tú dobu nad riešením niečoho, čo vlastne ešte hra nedovolí, pretože sa tam musíte dopracovať a následne sa na lokáciu vrátiť. Backtracking ale nie je dôležitý ak sa nesnažíte splniť zberateľské úlohy. V hre sú dve, jedna z nich je zozbierať 99 dalmatíncov a druhá sú tzv. trinity points. Sú to značky na zemi, ku ktorým potrebujete Donalda a Goofyho. Následne vykonáte akciu podľa farby trinity, čo vám odhalí truhlicu a iné veci. Splniť sa dajú obe zberateľské úlohy pomerne jednoducho.
Čo sa však týka samotnej hrateľnosti, nie je príliš cítiť že hra je skutočne tak stará. Má prekvapivo dobré mechaniky a interakciu s prostredím. To ma naozaj prekvapilo. V hre sa dá plávať, liezť po stromoch, posúvať niektoré predmety a aj lietať… Problematická je asi len ťažkopádna kamera, ktorá vás niekedy naozaj naštve. Akonáhle má v ceste nejaký objekt, má problém sa otočiť a všeobecne pomaly reaguje. Z toho dôvodu trvá, kým si zvyknete na súboje.
Navštívených svetov je dvanásť. Základom je Traverse Town, do ktorého sa vraciate ako do základne. Medzi svetmi cestujete malou vesmírnou raketou vizuálom podobnou legu. Postupne k nej zbierate diely a v garáži sa môžete zahrať na virtuálne lego a poskladať si niečo lepšie. Z Disney svetov sa môžete tešiť na Alicu v Krajine zázrakov, Aladinov Agrabah, Atlanticu z Malej morskej víly, Tarzanovu džungľu, Veľrybu z Pinoccia, Hookovu loď z Petra Pana, Herkulov Olympus, Halloween Town z Predvianočnej nočnej mory a stretnete aj Medvedíka Pú.
Svety sú však relatívne malé a riešené koridormi. V niektorých je Sora stále rovnaký a niekde si vyžaduje jeho vzhľad aj schopnosti mierne úpravy. Predsa len, pri návšteve kráľa Tritona by sa asi utopil. Postupne sa tak bude transformovať aby do prostredia zapadol trochu viac. Malý svet a koridor znamená aj malá možnosť manipulácie kamerou. Bohužiaľ je trochu ťažkopádna a neraz zblbne pri súbojoch v tesných priestoroch ako som už spomenula. U súbojov funguje lock on systém, takže si zacielite na nepriateľa a na toho potom automaticky útočíte. Niekedy je trochu nevyspytateľný. Keď máte nejaký objekt a hneď aj nepriateľa blízko tej veci, často defaultne lockne na vec, čo sťaží súboj kým sa dostanete kam treba. Kamera sa začne zameriavať napr. na sud namiesto bossa a zároveň mrháte útokmi. Našťastie pohyb samotný je veľmi plynulý a to ako pri platformovej časti hry, tak aj súbojovej, dokonca aj lietanie je slušné. Iba plávanie dokáže vytočiť ak si na neho neviete zvyknúť.
Kto preferuje japonský dabing bude sklamaný. Hra sa u nás dá zohnať len s anglickým dabingom. Je to z toho dôvodu, že prepínanie medzi anglickým a japonským audiom nie je jednoduché. Pre anglický jazyk bolo mnoho animácií upravených, inak by nesedeli pohyby pier (v pár prípadoch aj tak nesedia). Žiadna z hier v sérii preto túto možnosť nemá. Jedine ak naozaj viete Japonsky a hry si doveziete. Čo sa týka ostatných nastavení, tie skôr absentujú. Nie je tu možnosť stlmiť hudbu alebo nastaviť zvuky všeobecne, čo je u mnohých hier dnes už štandardom. Koniec koncov, KH 1 je už riadne stará hra, a v roku 2002 ešte tieto príjemné vychytávky na konzolách neriešili.
Hra je dabovaná čiastočne. Všetky cutscény majú plný dabing, ale v hre je to riešené klasickým JRPG štýlom – bublinami s textom. Font v nich je niečo ako Comics Sans, guľaté bezpätkové písmo. Síce sa ušetrili náklady po tejto zvukovej stránke, za to hudba a piesne sú dnes už legendami herného priemyslu. Utada Hikaru je s KH značkou dnes už tradične spájaná, naspievala všetky hlavné piesne a to dokonca v oboch jazykoch.
Záver
Je skvelé, že si môžeme zahrať staré hry znovu na novších platformách. KH má stále čo ponúknuť aj o všetky tie roky neskôr. Zamrzí však, že sa jedná len o prevedenie rovnakých modelov do HD namiesto riadneho grafického remastru. Keď si porovnám postavy z prvej hry s finálnou treťou časťou, je to obrovitánsky rozdiel. Niektoré staré modely navyše pôsobia až strašidelne, napr. Peter Pan alebo Zviera. HD remaster síce vylepšuje mnoho, toto doladenie do dokonalosti zamrzí.
Mimochodom, teraz vyšla už aj kolekcia, na ktorej sa nachádzajú kompletne všetky hry pred KH III, zohnať úplne všetko je tak otázka naozaj len dvoch PS4 diskov.
