Vampire Knight je dnes už ikonou upírskej mangy. Manga prišla v dobe popularity kníh od Stephenie Meyerovej (samozrejme sa bavíme o Stmievaní). Vampire Knight sa u nás stal známy vďaka dvom televíznym sériám, ktoré adaptujú prvých 10 zväzkov mangy, teda presne polovicu príbehu. Krásna kresba, u anime skvelá hudba, romantika a upíri sú takmer určite zaručený odvar na úspech pre srdiečka mladých dievčín. A síce manga bola extrémne populárna, sama si pamätám sklamaných fanúšikov keď po deviatich rokoch vychádzania v roku 2013 skončila. Som však človek zvedavý a síce som sa k mange dostala až o roky rokúce neskôr, nakoniec som aj ja dočítala túto známu sériu.
Anime ma svojho času neoslovilo, práve naopak, radila som ho k tomu slabšiemu čo som videla. Robilo ho štúdio Deen, tak sa asi nemám čomu čudovať. (Pre neznalých, Deen je považované mnohými medzi štúdio so slabými adaptáciami a často kolísavou kvalitou.) Narodeninová oslava z 2. zväzku bola v anime až v piatej epizóde, takže anime malo dostatok času na podanie dôležitých informácií zo sveta, čo sa samozrejme nestalo. Bola to len rozťahaná nuda plná vizuálov, skvelej hudby a romantického trojuholníka bez štipky poriadneho deja. Zákonitosti sveta nevysvetlené a hlavná hrdinka pasívna. Vedľajších postáv je tu kvantum, v mange ich je ešte podstatne viac, ale všetky sa mihnú skôr v pozadí, najhlavnejší je romantický trojuholník hlavných hrdinov.
Dej a postavy
Júki Cross si zo svojej minulosti nič nepamätá. Jej prvá spomienka sa týka jej záchrancu – čistokrvného upíra Kanameho Kurana. Spolu s ľudským chlapcom, ktorý upírov nenávidí po traumatickej minulosti, je adoptovaná riaditeľom Cross akadémie, kde sa stáva prefektom a udržuje krehký mier medzi dvoma koľajami. Denná trieda sú bežní smrteľníci, zatiaľ čo Nočná trieda skrýva nebezpečné tajomstvo – všetci študenti sú upíri. Júki sa tak ocitá medzi dvoma svetmi a zároveň dvoma záujmami jej pozornosti – Zero Kirjú, nešťastný mladík z rodiny lovcov upírov chce Júki ochraňovať pred nebezpečenstvami upírov, zatiaľ čo Kaname, čistokrvný upír z línie Kuranovcov chová k Júki určitú náklonnosť.
Príbeh začína jednoducho, prefekti Júki a Zero sa snažia zabrániť stretu dvoch svetov, ale to nie je tak jednoduché, pretože upíri sú proste super atraktívni. Ich vzhľad a aura ľudí priťahujú a násťroční študenti, ktorými lomcujú hormóny sú ideálni kandidáti na problémy. Tým vznikajú občasné humorné scénky a odhaľujú vzťah medzi postavami. Idylka nemôže však trvať večne, kostlivci sa dostávajú na povrch, minulosť doženie každého a budúcnosť je nejasná. Môžu upíri a ľudia skutočne koexistovať?
Dvoma kameňmi úrazu tejto mangy sú veľká pasivita postáv a priamočiary príbeh. Jediný aktívny prvok je Kaname, ale aj jeho dôvody a hlavne o čo sa pokúša zistíte až pri konci. Dovtedy vôbec nechápete čo sa vôbec deje. Júki vám postupne začne liezť na nervy, Zero sa postupne z mangy vytráca ako autorka začína pretlačovať Kanameho a ostatné postavy sú do počtu. Namiesto rozvinutia ďalších charakterov neskôr Macuri Hino hádže do mangy ďalších a ďalších upírov a lovcov, ktorých príbehy vôbec nepoznáme, nevieme prečo jednajú daným spôsobom alebo čo robili predtým. Napríklad Júkina najlepšia kamarátka, Jori, sa mihne v mange len občasne a neskôr vôbec, napriek tomu, že Júki na nej veľmi záleží. Postáv je proste tak veľa a sú nerozvinuté, že sa v nich človek stráca a na koniec čitateľovi na nich vlastne ani tak nezáleží.
Nechcem spomínať spoilery, kto videl anime bude tušiť, kam smerujem, stačí však povedať, že v druhej polovici nastane rapídny zlom, zmení sa prostredie a nastane tu trochu iná atmosféra. Tu začne byť očividné, že autorka miluje Kanameho, zatiaľ čo Zero bohužiaľ zapadne prachom. Nastanú tu aj časové posuny kvôli čomu vôbec nie je jasné čo sa deje. Kaname kuje nejaké plány, Júki sa správa stále rovnako a je prakticky nemožná ako na začiatku. Nie že by to bolo jednoduché keď na začiatku mangy má ešte len šestnásť, ale pri tom ako autorka pokračovala v deji by jeden očakával aspoň nejaký ten vývoj. Manga je prakticky výsmech čo sa týka nejakého vývoja. Dvadsať zväzkov mangy a dokopy sa nikam nepohnete. Práve naopak, koniec je extrémne unáhlený a žiadna z postáv sa o nič nezlepšila. Tu musím konštatovať, že súhlasím so všetkými tými ohlasmi naštvaných fanúšikov. Trpké sklamanie, inak sa koniec snáď ani opísať nedá. Macuri Hino si to možno sama uvedomila, keď poskytla voľné pokračovanie mangy v podobe Vampire Knight: Memories, kde sa snaží dohnať to čo zanedbala v pôvodnej mange.
Spracovanie
Ťahúňom série je kresba. To je asi z predošlých odstavcov jasné. Dizajn postáv je vynikajúci, uniformy Cross akadémie sa pýšia jedným z najlepších dizajnov aké som kedy videla, nečudo že cosplay Vampire Knight bol v svojej dobe obľúbený. Detailná kresba výrazov tváre, očí a vlasov spôsobí ochkanie nejednej čitateľky. V mange sa hemžia samí pekní mladí muži a krásavice, všetky dokonalo nakreslené. Väčšina mangy sa odohráva v noci, čo so sebou nesie určité riziká pri kreslení, ale toto autorka zvládla fantasticky.
Akcie v mange veľa nie je, predsa len sa jedná o šódžo žáner, ale upíri sú mocní a vyhnúť sa stretu medzi nimi navzájom alebo lovcami je nemožné. Hlavne ku koncu keď sa začína odhaľovať celá schéma. Tu sa Macuri Hino musí ešte naučiť ako akciu kresliť, väčšina je bohužiaľ neprehľadná a chaotická.
Čo sa týka textového spracovania, dialógy mohli byť lepšie. Sú trochu umelé a také klasicky prihlúple. Čo ale musím otvorene skritizovať je nedostatok romantiky. Keď už raz nosí manga nálepku romantický žáner, očakávam, že tam bude tej romantiky dosť. Miesto toho nám autorka servíruje úplne obyčajný romantický trojuholník a namiesto romantiky dilemu hlavnej postavy. Ktorého si vybrať? A keď si vyberiem, neraním tým druhého? A tak namiesto srdce zahrievajúcej romantiky sledujete ľahkú depresiu a nemožnosť hlavnej hrdinky, ktorá nedokáže sama spraviť prvý krok. Keď ho ale spraví jeden z jej romantických záujmov, snaží sa okamžite vycúvať, pretože asi by sa to nepáčilo tomu druhému alebo si nie je istá či je to ten pravý. To len utvrdzuje môj názor, že trojuholníky nikdy nie sú dobrý nápad.
Aby som to teda zhrnula, Vampire Knight je vizuálne nádherná manga, ktorá kompletne pohorela na postavách a deji. A síce má niečo do seba, určite ju už nepotrebujem čítať druhýkrát. Prakticky si myslím, že to asi boli vyhodené peniaze…
Recenzovaná verzia:
- Vydavateľstvo: Viz Media, Subs. of Shogakukan Inc
- Séria: Vampire Knight (19 zväzkov)
- Väzba: brožovaná
- Jazyk: anglický
- Počet strán: cca 200
- Rozmer: 127 x 191 mm
- Rok vydania: 2008 – 2014
