Kojomi Araragi je stredoškolák. Bol by úplne obyčajným vyvrheľom, keby si prednedávnom neprešiel útokom, ktorý ho stál ľudskosť. Kojomi bol ešte donedávna upírom. Podarilo sa mu vrátiť k pôvodnému životu, aj keď s pár vedľajšími účinkami. Ale jeho pokojný obyčajný život skončil, keď narazil na spolužiačku s príznačným menom Hitagi Sendžógahara (jej priezvisko znamená „bojisko“). Sendžógahara je vyslovene ľahká ako pierko. Nič totiž neváži. Araragi sa tak dostáva znovu do sveta prízrakov, božstiev a démonov.
Bakemonogatari sa stal hitom po odvysielaní anime adaptácie od štúdia Shaft v roku 2009. Divákom vyrazilo anime dych nádhernou animáciou, skvelými skladbami a dlhými, často zvláštnymi, dialógmi medzi postavami. Táto séria je jedna z tých, ktorú mnohí zbožňovali a iní nechápali. Ja sama som sérii na začiatku neprepadla, do deja ma dokázala vtiahnuť až druhá TV séria: Nisemonogatari, ale o tom inokedy. Keď sa však s odstupom času poohliadnem späť, je mi jasné, že Bakemonogatari bolo v mnohých ohľadoch skvelé.
Samotný názov série sa skladá z dvoch slov: Bakemono (化物) znamenajúce príšera, duch, zjavenie a Monogatari (物語 ) – príbeh, legenda. Bakemonogatari je tak spojenie týchto dvoch slov, keďže zdieľajú rovnaký kandži znak mono (物). Táto slovná hračka perfektne odráža autora noviel s pseudonymom Nišio Išin, ktorého meno býva naschvál zobrazené ako NisiOisiN. Aj tu je vidieť, že jeho autorské meno je palindróm – dá sa čítať spredu aj zozadu a stále má rovnaký význam. Že sa autor v slovíčkarení vyžíva je teda očividné.
Postavy
Novela sprvu vyzerá ako klasický klišé príbeh stredoškoláka s kopou násťročných slečien okolo. Obyčajný pasívny týpek, ktorý mimo jeho záhadnej upírskej minulosti (o ktorej sa skoro nič nedozvieme po nejakú dobu) nie je vôbec zaujímavý. Práve naopak, jeho prístup môže čitateľom až liezť na nervy. A kým vidíme Araragimu do hlavy o niečo lepšie, ako v anime, jeho pasivita je v novele o niečo výraznejšie podaná. Okolo Araragiho sa objavuje postupne niekoľko dievčat, na začiatku tá najvýraznejšia, Hitagi Sendžógahara. Cundere do špiku kostí, Sendžógahara miluje sadizmus. Táto slečna nemá problém s vyhrážaním ani násilím. Araragimu jej povaha vôbec nevadí, čo je trocha problém. Autor totiž vyriešil všetko jednoducho – Araragi má neskutočne silné ozdravovacie schopnosti, takže je jedno kto a ako mu ublíži. Správny prístup? Nie som si istá.
Potom sa objaví Majoi Hačikudži, piatačka na základnej škole s ostrým jazykom. Majoi je zábavná postava, ale aj s ňou si náš hrdina začne trochu zvláštne. Araragimu nerobilo problém sa s Majoi pobiť, a to fakt tvrdým spôsobom. Stredoškolák mlátiaci sa s malým dievčaťom a ešte k tomu ju dobrovoľne zmlátil do bezvedomia. Humor mi tam trochu unikol. V anime to aspoň vyzeralo vtipne vďaka výrazom.
Tretia postava sa objaví v druhej knihe. Je asi najzaujímavejšia a najsympatickejšia. Vysoko hyperaktívna, športová a vždy pozitívne naladená Suruga Kanbaru si Araragiho rada doberá, ale ani ona nie je bez poškvrny a skrýva niekoľko tajomstiev. Táto slečna búra bežné školské stereotypy a jej interakcia vždy stojí za to.
Z extroverta sa presunieme na presne opačný pól, ďalšou dievčinou v poradí je Nadeko Sengoku, tichučká kamarátka Araragiho mladšej sestry. Tu si autor na pomoc zobral Surugu, ktorá je takmer celý čas v Araragiho blízkosti. Táto dejová linka bola síce zaujímavá z pohľadu fantastična, Nadeko je ale dosť nudná postava. Klasické urieknuté dievčatko, ktoré chová city k nesprávnej osobe, aj keď o tom samozrejme nevie.
A konečne poslednou je Cubasa Hanekawa, triedna predsedkyňa, ktorá s Araragim mala čo dočinenia v jeho upírskej minulosti a preto by sa dalo povedať, že je najdôležitejšia. Tretia kniha je venovaná iba jej a to zaslúžene. Jej traumy a problémy boli občasne poodhalené v predošlých knihách, ale až tu sa prevalí celý problém (ten v skutočnosti začal už v minulosti pred Bakemonogatari novelami a je plne rozobraný v knihe s názvom Nekomonogatari (BLACK): Cat Tale)
Zhrnutie všetkých postáv ma privádza k hlavnej myšlienke. Princípom je jednoduchá pomoc. Kojomi Araragi každej slečne pomôže s ich problémami s nadprirodzenom. Konkrétne každá dievčina je asociovaná s príšerou, ktorá má zvierací kontext. Krab, slimák, opica, had, mačka. Znie to hlúpo, viem.
Dôležitá je ale téma sprevádzajúca tieto problémy. Pod lampou je najväčšia tma a nadprirodzený problém má korenie niekde inde. Bakemonogatari v skutočnosti odhaľuje nepríjemné traumy postáv a ich reakcie na ne. Sú tu ťažké témy ako rozvod, ubližovanie deťom, sexuálne napadnutie. Je veľmi zaujímavé a skutočne zábavné, ako NisiOisiN spracoval tieto témy a dal im mytologický nádych.
Kým pasivita hlavnej postavy je kritiky hodná, a to isté aj správanie niektorých slečien, autor perfektne zvládol vývoj týchto postáv. Vďaka mnohým dialógom a riešenia problémov z minulosti sa nám otvára možnosť porozumenia a zároveň aj možnosť rastu charakteru.
Postavy z Bakemonogatari v anime.
Spracovanie
Bakemonogatari je známe dialógmi. Aby bolo jasné, dej v prvých troch knihách ledva existuje, všetko sú to vlastne konverzácie s minimom akcie. Dialógy sú dlhé niekoľko strán, v anime dokážu dialógy zabrať takmer celú epizódu. Presne preto veľa ľudí nedokáže Bakemonogatari mať rado. A nemôžem sa im diviť, nie každý má na niečo takéto žalúdok. Prvá kniha je preto dosť veľká šoková terapia, pokiaľ neviete, do čoho idete. Hlavne na začiatku má človek pocit neustáleho tápania v tme. Minulosť je nevysvetlená, budúcnosť sa nehýbe, je tu len výmena viet medzi dvoma postavami. Potom našťastie prišla druhá kniha, na štýl rozprávania som si zvykla a veci sa začali trošku hýbať.
Navyše anime malo oproti knihe veľkú výhodu, pretože do dialógov mohlo vtesnať hudbu a mnoho zaujímavých vizuálov. Vďaka tomu bol divák stále zaneprázdnený aj keď sa toho veľa nedialo. Anime vizuály boli navyše často dosť vtipné a hlavne, boli nádherné. Aj japonský humor v TV sérii vyznel lepšie, kým v knihe to už tak vtipne nevyznelo. Čo je ale u niekoho vítaný a u iného nenávidený aspekt je určite fanservis. Z popisu postáv je jasné, že Kojomi Araragi je obklopený celým háremom. Megane (okuliare), cundere, lolicon… Hlavne ten lolicon je v knihe dosť zlý, síce sa sám hrdina za to odsudzuje, že by s tým skončil sa nedá povedať. Niektorí čitatelia knihu označili aj za sexistickú. Občasne sa tam niečo také mihlo, ale ako žena musím zhodnotiť, že mi to neprišlo ako nič extra urážlivé. Je to novela orientovaná hlavne na mužov, ako už fanservisu vyplýva, takže je jasné, kam sa budú uberať niektoré trópy. Úchylností mohol autor ale ubrať, kvalite by to len pomohlo.
Anglický preklad noviel je podarený, tieto novely museli byť orieškom. Nielen, že knihy sú predlhé dialógy, ale autor (a samozrejme postavy) sa vyžívajú v chytaní za slovíčka. Aj v preklade to znelo prirodzene a mnohokrát som žasla nad kreativitou. Vysvetlenie japonskej mytológie a šintó javov je často spojené s kandži. Prekladateľ Ko Ransom odviedol slušnú prácu, preklad niečoho takého muselo byť docela peklo. Mimo toho je anglické vydanie trochu iné od toho japonského. Bakemonogatari pôvodne vyšlo v dvoch knihách, kým to anglické vydanie vyšlo na tri knižky.
Záver
Nebola som si úplne istá, čo od týchto noviel očakávať. Prvá kniha ma úplne nenadchla, ale bola som rada, že som sa rozhodla dokončiť aspoň prvé dejstvo. Teraz už viem, že si určite prečítam aj ďalšie knihy. Komu by hlavne vadilo, že Bakemonogatari vlastne nie je začiatok príbehu samotného, môže sa vrhnúť najskôr na Kizumonogatari. Po prečítaní ďalších kníh (a že som videla aj skoro všetky anime v sérii) je však jasné, že to bol autorov zámer a vracanie v retrospektíve dáva väčší priestor pre vývoj postáv. NisiOisiN je proste génius… alebo padlý na hlavu. Alebo génius padnutý na hlavu? Voči sérii mám svoje výhrady, ale keď to zhrniem, slušne som sa bavila.
Recenzovaná verzia:
- Vydavateľstvo: Vertical Inc.
- Autor: NISIOISIN (príbeh), VOFAN (obálky)
- Séria: Bakemonogatari: Monster Tales (3 knihy)
- Verzia: ebook
- Jazyk: anglický
- Počet strán: 240, 330, 226
- Rok vydania: 2016 – 2017
- ISBN: 978-1-942993-88-9, 978-1-942993-89-6, 978-1-942993-90-2
