Welcome to the world of darkness…
Kojomi Araragi, stredoškolák na Naoecu High School sa spriatelí s top žiačkou Cubasou Hanekawou. Cubasa spomenie fámy, ktoré sa šíria mestom o nádhernej blond upírke. Ešte v ten večer zamieša osud karty a Kojomi sa naozaj stretá zoči-voči upírke so zvláštnym a predlhým menom Kiss-shot Acerola-orion Heart-under-blade. Aj keď je nádherná a majestátna, nie však tak úplne nesmrteľná ako upíri bývajú, pretože tak leží vo vlastnej krvi bez všetkých štyroch končatín. Kiss-shot žiada Kojomiho o jeho krv, aby sama mohla prežiť a ten sa nakoniec podvolí, len aby sa neskôr sám prebudil znovuzrodený ako upír…
Kizumonogatari je prológom ku Nekomonogatari a Bakemonogatari, adaptujúc príbeh známy aj ako „Koyomi Vamp Arc.“ Konečne sa tak dozvieme, ako Araragi sa stal upírom a ako spoznal postavy, ktoré bežne stretáva v pokračujúcich Monogatari sériách.
Na Kizumonogatari sme sa načakali riadne dlho. Oznámený ešte v roku 2010 bez ďalších detailov, následne v roku 2011 sa hovorilo o jednom filme a v 2015 sa už spomínali rovno tri filmy. Produkcia trvala veľmi dlho aj preto, že režisér Tacuja Oiši nevedel nájsť spôsob, ako správne adaptovať príbeh. Nakoniec však bol úspešný, a tento vysoko experimentálny režisér sa vyhral naozaj so všetkým, čím sa len dalo. Okrem Tacuji je tu aj druhý režisér – Akijuki Šinbó, ktorý pracoval napríklad aj na takých dielach ako je Mahó Šódžo Madoka Magica, Sajónara Zecubó Sensei a taktiež mnoho Monogatari adaptácií.
V originálnej Light Novele, ktorá slúžila ako predloha, sa dej odohráva v modernom svete, film ale adaptuje viac klasické prostredie. Je tu hojne využívaný francúzsky text, jazzom inšpirovaná hudba, ktorú zložil skladateľ Satoru Kosaki či čierne „old-school“ autá. Samozrejme by to nebol Monogatari film bez blikania obrazovky, takže jednofarebné pozadie s textami či inými symbolmi známe z celej série nemôže chýbať. Hra s prostredím a snímkami navyše nahrádza konverzácie, ktoré by inak mohli byť nudnými či proste nepodstatnými. Pripomenulo mi to starú klasiku Serial Experiments Lain či Texhnolyze, kde veľa konverzácií taktiež hľadať nemusíte.
Krásou tohto filmu a pre mňa osobným top (a tam určite nebudem jediná) je však animácia. Okrem toho, že sa tu hodne experimentuje a nájdeme tak prvky počítačovej grafiky či dokonca využité fotky z reality v pozadí, kým v TV sériách boli používané predovšetkým jednofarebné abstraktné pozadia, skutočným kráľom filmu sú detailné vyobrazenia postáv. Nestane sa, že by kresba postáv či jej pohyby boli degradované zo snímku na snímok, ako sa bežne praktizuje v sériách určených na TV vysielanie či dokonca (bohužiaľ) aj v niektorých filmoch. Pohyby sú taktiež prirodzené bez nejakej statickosti, čo býva druhým kameňom úrazu u mnoho anime. Farebná paleta filmu je zámerne obmedzená, často sa jedná prevažne o odtiene šedej, červenej/ružovej a dodávajú určitú atmosféru.
Fanúšikov Monogatari série určite tento film nesmierne potešil. Isto spĺňa očakávania a o to viac je človek šťastnejší, keď si uvedomí, že po dokončení tohto hodinového diela ho čakajú ešte ďalšie dve.
Japonský názov: 傷物語〈Ⅰ鉄血篇〉
Anglický prepis: Kizumonogatari I: Tekketsu-hen
Počet epizód: 1 (film)
Rok vydania v Japonsku: 2011
