If there’s anything you want, anything at all… come to me.
I’ll be your guardian angel.
Našiel niekto z vás dôvod svojho žitia? Prečo sa snažíme žiť za každú cenu? Alebo sa len bojíme smrti?… Možno je to pravda. Mnohí z nás však pravidelne premýšľajú o ukončení života. A predsa sú tu. Tak ako to je? Čo nás drží pri živote?
V podzemnej spoločnosti potomkovia vyhnanej generácie súperia o rozpadajúce sa mesto Lukuss. Existujú dve skupiny: jedna podporuje texhnolyzovaných ľudí alebo inak povedané ľudí s mechanickými končatinami a tá druhá sa snaží mechanizovaniu ľudí zabrániť. Ale táto vojna je v skutočnosti len zásterka k niečomu úplne inému…
Už na začiatku celého anime je jasné, že toto nebude len taká obyčajná oddychovka. Prvá epizóda má síce minimálne plynutie deja no i tak nám prezrádza dosť o spôsobe žitia, alebo skôr prežívania niektorých hlavných postáv. Práve prvá epizóda mnohých odradí od pozerania tohto krásneho diela. Avšak práve v tvrdosti a určitej neľudskosti je tá krása. Vo Wolf’s Rain bol na oživenie pochmúrneho deja Hige, v Ergo Proxy to bola malá Pino. Ale v Texhnolyze nenájdete ani kúsok malého vtipu na zlepšenie nálady. Autori sa držia myšlienky „keď depresia, tak poriadna“.
Dej v Texhnolyze sa dá rozdeliť na dve veľké časti. Prvá nám ukazuje fungovanie mesta, vzťahy medzi nepriateľskými stranami a jedného antagonistu, ktorý tieto krehké vzťahy naruší. Tá druhá časť je už naberá rýchly spád do niečoho temného, čo sa začalo diať počas predošlého dejstva. Kto je tu ten pravý nepriateľ sa už tak ľahko určiť nedá, koniec koncov, svet nie je čierno-biely. Tieto dve spomenuté časti sú však tak odlišné, že celá atmosféra Texhnolyze sa zmení. To pôsobí trochu nejednotne a môžeme tak tvrdiť, že Texhnolyze mohlo pokojne skončiť už aj v prvej časti. Koniec je však dych vyrážajúci, preto by som netvrdila, že polovica stačí, aj keď som tú prvú časť mala radšej.
„Tebe sa páčilo Serial Experiments Lain? Vau, tak to si dobrá. Skús si pozrieť aj Texhnolyze, to som pozrel len prvú epizódu.“- práve takto sa začínali ohlasy ľudí, ktorí reagovali na moje nadšenie z Lain. A za ich odporučenie na Texhnolyze som im vďačná. Temné, psychologické až depresívne kúsky ma priťahujú.
Is this the end of the wasted way?
Je toto koniec márnej cesty?
Is this the death of time?
Je toto smrť všetkých vekov?
Is this the end of blue psychic seas?
Je toto koniec belasých duševných morí?
Are we sailing blind?
Plavíme sa slepí?
Za zmienku v recenzii stojí určite aj dizajnér postáv Jošitoši Abe a scenárista Konaka Čiaki. Sú vám tieto mená známe? Niektorým určite. Okrem vytvorenia postáv v Texhnolyze má Jošitoši Abe na svedomí ako originálny tvorca i anime Haibane Renmei a už spomínaný Serial Experiments Lain. To on stvoril Rakku a spol z Haibane Renmei či už vyššie spomínaná Lain je práve z jeho hlavy. Podobnosti medzi Ran (dievča s líščou maskou), Lain a Rakkou sú očividné (ale povahovo sú každá odlišná). Konaka Čiaki sa zase môže pýšiť scenármi na Lain, Texhnolyze, ale i Hellsing, Ghost Hound, Astro Boy a starých známych Digimon Adventure 02 a Digimon Tamers.
Keď už som u dizajnu postáv, môžem priamo prejsť na charakteristiku animácie. Celé anime experimentuje s rôznymi efektmi. Vidíme svet z pohľadu postáv, experimenty s osvetlením a tieňmi… Dôraz sa kladie nie len na postavy, ale aj na zobrazenie prostredia. Tehly na domoch, vydláždené chodníky a množstvo detailov je práve to, čo robí u tohto anime tú správnu atmosféru. Samotné dizajny postáv sú jednoduché ale dobre zapadajúce do prostredia. Celé prostredie je však tak detailné, až má človek miestami pocit, že charaktery oproti nim niekedy troška odflákli.
Soundtrack anime je tvorený prevažne klavírnymi a gitarovými skladbami. Zapadá do anime nerušivo, takže si ho niekedy ani neuvedomíte a pri tom viete, že nejaká hudba tam hrá. Vďaka hudbe je anime ešte viac pochmúrne. Zaujímavosťou je opening anime, ktorý je zvláštny ako efektmi animácie tak aj zvolenou hudbou – opening Guardian Angel od britskej skupiny Juno Reactor spadá do žánrov techno a electronic. Endingy tu boli dva. Prvý sprevádzal epizódy 1 – 21, volal sa Cuki no Uta (Mesačná pieseň) od Gackta a druhý vo finálnej epizóde 22 naspievala Jóko Išida a pieseň nesie názov Walking in this Empty Age.
Hovorím vám tu samé zvláštnosti o tomto anime, tak pridám ešte jednu navyše. Táto sa netýka hudby ani deja (o tom som vám okrem 1. epizódy veľa nepovedala a verte tomu, že dej bude na 99% úplne iný ako si teraz myslíte!) Reč je o dialógoch. A čo je na nich také zvláštne? (Chvíľka napätia…) Je ich tam naozaj málo. Hlavný hrdina Ičise povie asi dvadsať viet za jednu epizódu. Dokopy obsahuje jeden diel do 250 viet, z toho prvá epizóda ich mala 49. Priemerné anime ich obsahuje asi 300 – 400. Dialógy sú nahradené scénami, ktoré vám vysvetlia všetko potrebné.
Snímka Texhnolyze nie je pre fanúšikov romantiky, úžasných súbojov a akcie, komédie alebo adventúr. Ocenia ju skôr fanúšikovia vážnejších anime a preto je pochopiteľné, že nie každému sa Texhnolyze páči. Z mojej strany môžem anime len odporučiť, nezaručujem ale, že je to presne to čo hľadáte. Dej plynie pomaly, miestami môže troška stáť, zanecháva vo vás plno otázok a odpovedí už o niečo menej. Myslím že to bolo určite aj autorským zámerom.
Japonský názov: TEXHNOLYZE
Anglický názov: Texhnolyze
Počet epizód: 22 (TV séria)
Rok vydania v Japonsku: 2003
