Dej filmu sa odohráva v blízkej budúcnosti vo veľkom meste Metropolise s vyspelou technológiou a hospodárstvom. Za veľký pokrok na rozdiel od ostatných častí sveta sú zodpovední hlavne roboti. A aj napriek tomu sú kontroverznou súčasťou spoločnosti a to z toho dôvodu, že terajšia spodná vrstva kvôli pokroku a technizácii stratila prácu. Za svoje sociálne rozpoloženie vinia nielen robotov, ale aj Red Duka, neoficiálneho vládcu Metropolisu.
Spomínaný „odpad spoločnosti,“ ľudia na pokraju existencie, žijú v 1. zóne, v jednej z troch podpovrchových častí mesta. Prvou časťou je normálne mesto na povrchu. Tu žije smotánka Metropolisu a takisto aj Red Duke, ktorý tam práve dokončil svoj životný projekt Ziggurat, kolosálnu stavbu odvolávajúcu sa na Babylonskú vežu. Druhou časťou je teda 1. zóna. Paradoxne je sídlom chudobných ľudí nenávidiacich robotov a robotov týmito ľuďmi nenávidených. Obe tieto vrstvy prejavujú rebéliu a plánujú revolúciu, až na to, že ľudia si tú svoju predstavujú troška násilnejšie. Práve tento fakt je jedným z problémov ľudstva nastoleným filmom Metropolis. Krásne to vystihuje veta jedného z robotov tesne pred tým ako ho revolucionári „zabili“: “Why do people solve their problems through violence?“ Treťou častou mesta je druhá zóna, ktorá je tvorená strojmi, elektrárňami a inými zariadeniami zodpovedajúcimi za priemysel mesta. Do tejto zóny nemajú okrem technikov, aj to len na krátku chvíľu, prístup žiadni ľudia, pretože ovzdušie je v niektorých častiach tejto zóny do veľkej časti zamorené splodinami strojov. Ľudia tu síce nežijú a predsa tam život je. Sú to spomínané roboty. Konkrétne ich odroda zaoberajúca sa technickou údržbou strojov. Spoločnosť Metropolisu ich síce vníma ako kus kovu a obvodov, ale sú to samostatne rozmýšľajúce bytosti. Nikdy by som si to nevšimol podobne ako občania veľkomesta, ale v scénach, v ktorých sa chlapec so svojou kamarátkou brodí týmito oblasťami, jeden z kovových technikov prejaví svoje pocity a to ma zarazilo. Dokonca bol ochotný za nich položiť „život“. Štvrtou a poslednou časťou mesta je 3. zóna, v ktorej sa nachádzajú čističky vody. Vyspelé mesto budúcnosti by predsa malo myslieť „aj“ na prírodné zdroje a to aj na vodu. Ja osobne v tom vidím ďalšiu narážku na pokryteckosť dnešného človeka, ktorý sa o prírodu vôbec nezaujíma a nevie o tom, že v poslednom dôsledku zabíja sám sebe.
Opis mesta je pomerne obsiahly a to z toho dôvodu, že prvotný zámer snímky nebol dej, ale hlavne život v danom meste, ktorý reprezentuje náturu človeka ako jedinca a život ľudí ako spoločnosti. Preto ani dej v recenzii nebude nejak zvlášť obsiahly. Niektoré vedľajšie konflikty boli spomenuté už v opise mesta preto sa k ním už vracať nebudem.
Začiatok filmu sprevádza veľkolepá oslava ukončenia stavby Zigguratu, za ktorou stojí multimiliardár Red Duke. Počas slávnosti do mesta prichádza detektívna dvojica Shinsaku Ben s jeho synovcom Keničim. Tí majú za úlohu vypátrať šialeného vedca Dr. Laughtona obvineného z obchodu s orgánmi. Ten však orgány používa na stavbu modernejších robotov. Jedného si objednal aj Red Duke, pretože potreboval dokonalú bytosť na ovládanie svojej super zbrane na ovládnutie sveta, ale po tom ako bolo vedcoce laboratórium zničené jeho adoptívnym synom Rockom jeho plány sa rútia. Čo však čert nechcel na mieste nehody bol Keniči so strýkom a chlapec, síce z väčšej časti náhodou, ale predsa, zachránil vrcholné Laughtonove dielo robota Timu. Tima je podľa výzoru stará ako Keniči a to tiež pomohlo, aby sa stali veľmi dobrými priateľmi. Samozrejme keby to záviselo iba od veku tak by film skončil niekde pri pohári kofoly alebo niečo také, takže tým ďalším aspektom utužovania vzťahu je neustále utekanie pred Rockom. Tima s Keničim sa sami túlajú zónami mesta, kde stretávajú rôzne nástrahy, ktoré im pomáha zdolať chlapcova šikovnosť, roboti technici, ale aj revolucionári. Tí to však robia len preto, lebo sa držia zásady: „nepriateľ nepriateľa je môj priateľ.“
Počas finálnej scény filmu hrala jazzová skladba od Raya Charlesa I can´t stop loving you. Kto film videl vie, že nič iné tam byť nemohlo a kto ho nevidel prichádza o veľa. V podstate soundtrack k filmu je jazzový, rozdiel je iba v tom, že niektoré boli prevzaté od skutočných velikánov tohto štýlu (Ray Charles – I can´t stop loving you; Cab Calloway – St. James Infirmary…) a niektoré boli skomponované priamo pre film. Nielen hudba, ale aj celková móda sa v Metropolise nesie v retro štýle. Hlavne sa to dá spozorovať na odeve ľudí a dokonca aj niektorých robotov, ale aj veľa iných vecí pripomína tridsiate roky Ameriky ako napríklad interiéry budov, vozidlá a dokonca som tam zbadal aj vzducholoď (raz si takú kúpim). Toto všetko je však priam geniálne zakomponované do hightech veku s technologickým pokrokom, o ktorom zatiaľ iba snívame. Peknou ukážkou bola detektívna kancelária celá obložená drevom, v ktorej akvárium nahrádzal geniálny hologram, ryby na skle okna.
Toto netradičné spojenie nie je vo filme jediné, pretože režisér Rin Taro veľmi netradične použil kombináciu high-endovej CG (počítačovej grafiky) s klasickým spôsobom kreslenia. Takýto odvážny krok by veľa režisérov zavrhlo, ale Taro sa do toho pustil a výsledkom je veľký skok dopredu v tvorbe anime ako tak, ale aj tak to nie je všetko, čo sa dá o kreslení filmu povedať. Napríklad, niektoré postavy a scény v sebe nesú odkaz začiatku animovanej tvorby Walta Disneyho (je to určitý druh dynamiky, kde sa zdá byť aj nehybná postava v pohybe) alebo zameriavanie pozornosti na zjavne nepodstatné veci (stránka knihy sa pri listovaní vráti naspäť – scéna mala omnoho viac framov ako by mala v klasickom anime).
V nasledujúcich riadkoch spomeniem meno, ktoré je s týmto filmom spájané najviac. Je to Osamu Tezuka. Je to človek, ktorý stál na začiatku mangy a dá sa povedať, že on ju založil a právom dostal pomenovanie Manga no Kamisama, teda Boh Mangy. A práve podľa jeho komiksu bolo nakreslené aj anime Metropolis. Jeho tvorba bola ovplyvnená západnou kultúrou a to sa odrazilo aj na Metropolise. Je to napríklad nesporná podobnosť jeho postáv s Disneyho postavičkami, ale hlavne je to samotný námet. Myšlienku rozvrstveného mestského štátu, kde žijú roboti a ľudia pokope prebral z rovnomenného filmu Fritza Langa.
Na záver by sa hodilo asi nejaké hodnotenie, tak to teda zhodnotím. Anime ako Metropolis sa nevidí každý deň, je to film, ktorý skóruje po každej stránke. Je novodobý tým, že je staromódny, kreslenie je nádherné, hudba ohromujúca a ešte k tomu úvahové časti človeka vážne pritlačia, aby sa zamyslel sám nad sebou, takže jediné, čo môžem spraviť je odporučiť, aby ste si ho pozreli a presvedčili sa o tom, že neklamem.
Japonský názov: メトロポリス
Anglický názov: Metropolis
Počet epizód: 1 (film)
Rok vydania v Japonsku: 2001
Zdroj: archív animedream.sk, pôvodne publikované 17. októbra 2006
