The Legend of Zelda: Skyward Sword bola pôvodne vydaná v roku 2011 pre Nintendo Wii. Na jej desiate výročie od vydania prišiel HD remaster v spolupráci s austrálskym štúdiom Tantalus Media pre Nintendo Switch.
Príbeh a svet
V tomto svete bohyňa Hylia ukryla ľudí pred katastrofou na ostrove vo vzduchu. Tento ostrov neskôr dostal meno Skyloft a vyznačuje sa veľkými vtákmi nazývaných Loftwing. Každý človek má sebe súdeného jedného operenca, schopnosť lietať na svojich Loftwingoch oddeľuje dospelého od dieťaťa. Keď Zelda pôsobením záhadnej sily zmizne, musí sa Link vydať na nebezpečnú výpravu pod oblaky na zem. Na pomoc bude mať Fi, ducha legendárneho meča, s ktorým Link musí poraziť nepriateľov.
Počas hrania zažijete mnoho krásnych citovo založených scén a pocítite slušnú nostalgiu, pokiaľ ste hrali staršie Zelda hry. Rokmi ostrieľaných hráčov tak neprekvapí bežné pravidlo troch, ktoré sa nevyhýba nielen Zelde, ale väčšine Nintendo titulov. Tri lokácie, tri dungeony, tri skúšky… Proste TRIFORCE. Tým však Skyward Sword upadá do predvídateľnosti. Viete okamžite určiť nielen, ako ďaleko ste postúpili v hre, ale hlavne, čo bude ďalším gólom a čo na konci môžete očakávať. Je to veľká škoda, pretože Skyward Sword má pekný príbeh s krásnym svetom.
Keď už viete čo sa bude diať, očakávate nejaké grandiózne vyvrcholenie vášho snaženia. Hra s vami ale vždy trošku zametie, pretože nie je úplne vyvážená. Určité segmenty deja plynú inou rýchlosťou, napríklad začiatok je veľmi pomalý, kým ku koncu sa dej valí neuveriteľnou rýchlosťou. Pretože sa vám môžu zdať niektoré časti pridlhé a iné zase krátke, nedostaví sa ten správny efekt uspokojenia po ukončení časti príbehu.
Vedľajších úloh nie je veľa, len 12 (ha, 4 x 3 = 12, ďalšia trojica!), ale venovať sa im musíte postupne, ako ich odokryje príbeh. Za mňa bol toto mínus, pretože občas som vedela, že mám pred veľkým dejovým odhalením a najskôr som si chcela oddýchnuť, ale hra mi proste nedovolila dokončiť celý quest, pretože na jeho pokračovanie som musela najskôr postúpiť s dejom.
Ten fakt, že celá vedľajšia úloha sa s vami tiahla prakticky od začiatku hry, ale dokončiť ste ju mohli až takmer pri konci… a hra vám hlavne nedala vedieť, že sa ďalej nedostanete, čiže ak ste boli nabudení, prešli ste frustrujúco celú lokáciu a potom ste zistili, že nič nebude. Áno, patrím k tým, kto zozbiera 100 šišiek zo stromu pred tým, než porazím hlavného záporáka, máte niekto problém? 🙂
Ovládanie
Ovládanie je asi najväčšou zmenou oproti pôvodnej Wii verzii. Stará hra mala pohybové ovládanie cez Wiimote, čo samozrejme vy frustrovalo slušný počet hráčov. Joycony sú našťastie o niečo lepšie. Som rada, že som sa k Skyward Sword nedostala u Wii, asi by som tú hru nenávidela a do remaku nikdy nešla.
Pohybové ovládanie je predvolenou možnosťou hrania. Ak sa vám nechce stále triasť joyconmi, HD verzia pridala aj bežné tlačidlové ovládanie, ktoré v starej hre chýbalo. Ja sama som celú hru hrala s pohybovým ovládaním. Prvé dve hodiny to bolo frustrujúce, všeobecne som ale bola prekvapená. Pohyby boli precíznosťou slušné, frustrácia prišla skôr v druhej polovici hry, keď boli nepriatelia silnejší. Nestačí vám len mlátiť hlava nehlava, musíte presne cieliť na slabiny, čo vyžaduje cvik. A samozrejme, prečo by vás hra občasne nezradila a nezaregistrovala iný pohyb… v prípade neskorších nepriateľov a bossov je to hotové peklo.
Joycony bolo pomerne často nutné resetovať, inak hrozili odchýlky v ovládaní, a že to niekedy bolo naozaj ďaleko od žiadaného efektu. Stačilo aby ste sa mierne pohli a osa bola hneď rozhodená. Pri finálnom dungeone som mala navyše drift a hra sa stala nehrateľnou. Odradilo ma to na tri dni od dohrania, našťastie po vypnutí hry sa drifting druhýkrát neukázal.
Všeobecne ma ovládanie ale bavilo, bolo to osviežujúce hrať iným štýlom. Na začiatku som sa musela smiať sama sebe, než som zvládla motoriku 🙂 Pohybom sa ovláda aj Linkov Loftwing, čo bola najskôr mierna výzva, inak mi prišlo, že lietajúce pasáže sú relatívne dlhé a ovládanie bolo zbytočné. Môj skutočný nepriateľ ale bolo plávanie, kde pri zlom otočení ruky trpela kamera, a keď kamera netrpela, trpeli moje zápästia…
The Legend of Zelda séria máva veľký dôraz na tvorbu hudby. Na rozdiel od ikonickej okaríny, žiadna epická hudba sa nekoná. Tentokrát Link dostane harfu, symbol puta medzi Zeldou a Linkom. Harfa je potrebná pre posun v deji, ale nemá ani pekný zvuk ani melódiu. Do toho vám spieva Fi, ktorá vyberá asi náhodné noty. Zvuk harfy je produkovaný rozmachom joyconov do strán. Tvorcovia si proste povedali: „Chceme tam nástroj, ale joycony nemajú veľa možností, harfa je jednoduchá!“ ale už to nevedeli zimplementovať.
Grafiká a hudobná stránka
Skyward Sword má nádherné farby. Keď sa Link prvýkrát zobudí a vyjde z budovy, je to ako keby ste vyšli do rozprávky. Skyloft je nádherne pestrofarebný, plný zaujímavých domčekov, nad ktorou sa týči prastará svätyňa a unikátnych NPC. Modely postáv pôsobia hrubo, podpísal sa na nich zub času. Chvíľku trvá než si na ne zvyknete. Dizajn ľudí aj prostredia skrýva mnoho detailov hodných obdivu. A čo sa týka Master Swordu? Ten má asi najkrajší dizajn zo všetkých hier.
K hudbe asi nemám čo dodať. Poznáte Zeldu? Tak viete, do čoho idete. Harfové časti sú síce nič moc, ale hudobný podmaz pri hraní je skvelý.
Herné prvky, ktoré zaujali
Že Zelda hry majú skvelé puzzle je všeobecne známa vec. Skyward Sword HD určite nezaostáva. Sú na každom rohu a sú výborné, sršia kreativitou. Pokiaľ vám nešli, stačilo nájsť oznamovaciu tabuľku, kde ste dostali návod, ale už to nebolo ono. Na konci hry sa nachádza dungeon, ktorý je vlastne celý jedna veľká skladačka plná hádaniek. Pre mnoho hráčov je práve tento okamih jednou z najlepších hádaniek nielen v celej hre, ale aj v celej Zelda sérii samotnej.
NPC boli jednou z mojich obľúbených častí hry. Keď Link prvýkrát vstúpil do bazáru a predajca sa rozbehol k nemu mydliac si ruky, aby nasledovne sklamane zvesil hlavu keď ho Link len obehol, to proste patrilo k top komedickým zážitkom. Každé NPC malo svoju zadefinovanú povahu, vďaka čomu bola každá postava unikátna.
Počas hry budete používať nielen meč a štít, postupne odomknete ďalších 8 zaujímavých nástrojov, ktoré vám pomôžu nielen u riešení hádaniek. Všetky vaše veci môžete vylepšovať pomocou ingrediencií zozbieraných zo sveta a vašich rupií. Mať veľkú peňaženku sa konečne oplatí.
Celkový dojem
Svet je nádherný, príbeh emotívny, postavy zapamätateľné, dugeony sú zábavné. Hra síce kríva u ovládania a predvídateľnosti deja, inak je však dobre spracovaná. Možno to nebude jeden z najlepších Zelda kúskov, ale určite má svoje miesto v sieni slávy. Je to iný zážitok ako predošlé Zeldy, stále je to však podstatné retro, pokiaľ to mám porovnať s Breath of the Wild, tak fanúšikovia tohto skvostu môžu byť sklamaní.
