Kresťanov je v Japonsku naozaj málo. Počtom sa blížia k asi jednému percentu celého obyvateľstva, z čoho môžeme usudzovať, že sa jedná predovšetkým o komerčný sviatok. „Tí praví kresťania“ zvyčajne strávia Vianoce pomáhaním chudým a chorým, ako to ukazuje film Tokijští Kmotři (Tokyo Godfathers) od Satošiho Kona, kde na Vianoce dostanú bezdomovci teplú večeru.
Vianoce nie sú štátnym sviatkom a častejšie narazíte na vianočné párty ako na vymieňanie darčekov (aj keď mnoho ľudí si ich medzi sebou naozaj vymení). Pretože to nie je veľký sviatok, nemajú ani žiadne prázdniny, takže žiadne voľno pre deti a pracujúcich. Klasickým „jedlom“ na večernom stole je biely múčnik so šľahačkou a mnohokrát aj jahodami, čokoládkami a Santa Claus ozdobami. A samozrejme z toho by sa celá rodina nenajedla, tak sa pridáva ešte aj smažené kura (momentálnym trendom je KFC, bielo-červené vedierka plné mäsa jednoznačne znie ako vianočné jedlo!). Darčeky pre deti sa rozbaľujú na druhý deň ráno. Najviac peňazí ale zvyčajne minú mladé páry na seba, predsa len tá romantika by nemala chýbať. Obľúbenou hudbou ako si môžeme domyslieť nie sú zrovna koledy, ale Beethovenova deviata symfónia.
Prenikli sem západné vianočné ozdoby plné svetiel. Celá výzdoba u nás zvyčajne ale trvá do Troch kráľov, zatiaľ čo v Japonsku väčšina ozdôb zmizne už 25. decembra a nahradia ich tradičné šintó ozdoby hlásajúce príchod Nového roku, ktorý je na rozdiel od Vianoc veľkou udalosťou.
Mimochodom, Vianoce sú v japončine Kurisumasu (クリスマス), a tak teda Meri Kurisumasu, šťastné a veselé vám želám!
