Itami je otaku. Podľa jeho vlastných slov, prioritou je najskôr hobby, potom práca. A to aj napriek tomu, že slúži v armáde. Keď sa v Ginze počas jeho voľna objaví záhadná brána, z ktorej sa vyrútia ozbrojení jazdci v brnení a draky, zapojí svoje skúsenosti a pokúsi sa obrániť čo najviac ľudí. Za jeho akciu je následne označený za národného hrdinu. A to si len chcel kúpiť dódžinši! O tri mesiace neskôr je Itami s tímom poverení vydať sa na druhú stranu brány a zistiť o nepriateľovi čo najviac. Špeciálny Región, ako túto oblasť nazýva vláda, je ale naozaj niečo. V tomto neznámom svete pripomínajúcom stredovek sú draky, elfovia, mágia aj dievčatá s ušami či chvostom úplne bežným javom!
Gate pôvodne vyšiel ako online novela spod kláves Takumiho Janaia v rokoch 2006 – 2009. Neskôr vyšli aj fyzicky ako desať kníh v rokoch 2010 až 2011, aj keď tieto obsahovali menej komentárov k politickej situácii. A knihy sa dočkali nakoniec ešte jedného vydania v rokoch 2012 – 2013. Gate patrí k žánru isekai, momentálne veľmi obľúbenej forme príbehu, kedy sa hlavné postavy presunú do alternatívneho sveta. Medzi iné populárne kúsky z tohto žánru patria napr. Overlord, KonoSuba, Re:Zero, ale aj diela ako Cesta do fantázie od Ghibli štúdia a asi najznámejšia TV séria s týmto žánrom je Sword Art Online (u SAO sa dá polemizovať, či sa jedná o isekai, ale mnoho ľudí ho tam radí).
Dej začína veľmi infantilne. Itami ide na con keď sa celá tá katastrofa stane. Nerozhodia ho lietajúce draky či jazdci v brneniach, jeho prvá myšlienka je, že sa con zruší a on príde o dódžiny, čo si chcel kúpiť. Celý čas ho vlastne nezaujíma nič iné. Nelogické myslenie a reakcia, kedy sa bude hrdina radšej správať ako „čistokrvný otaku“ než aby uprednostnil život síce mnohým strateným dušiam učaruje, na koľko ale musí byť taký človek naozaj mimo, aby tak premýšľal? Keď tento začiatok nakoniec nejak prefrčí, dostaneme sa k tej zaujímavejšej časti japonských jednotiek za bránou.
Je veľmi zábavné sledovať interakciu medzi armádou a domorodými obyvateľmi. Prelínanie odlišných kultúr prináša údiv aj strach v očiach obyvateľstva. A pretože som spomenula, že Špeciálny Región neobývajú len ľudia, je pochopiteľné, že sa tu prejavia aj otaku chúťky a nejaké tie fetiše a fanservisy. Nie každý deň predsa v realite stretnete skutočnú maidku a už vôbec nie takú, ktorá má naozajstné ušká a chvostík. Gate tak je vlastne zvláštny mix otaku a armády. To by nebol žiadny problém, keby boli obe pohlavia dostatočne zastúpené. V armáde sú predovšetkým muži, to je samozrejme v poriadku. Ale zastúpenie hlavných a vedľajších postáv okolo Itamiho zo Špeciálneho Regiónu je čisto ženské. Itamiho hárem tak číta elfku, mladú čarodejku, loli apoštolku boha vojny (toto je klasický prípad: „vyzerá na 13 ale v skutočnosti má skoro 1000“), červenovlasú princeznú a jej bojovníčky, a neskôr aj temnú elfku. Okolo sa samozrejme pohybuje veľa iných žien a dievčat.
Fanservis tak spôsobuje nevyrovnanosť celého diela. Niekedy som sa smiala takzvane od srdca nad dobrou komédiou, inokedy som sa smiala z irónie ako autori mohli niečo také hrozné vôbec vymyslieť. Gate je pri tom vlastne dosť vážny príbeh o Japonsku, ktoré znenazdania získalo nové neprebádané územie plné nepriateľov. Armáda ale nerieši všetko a tak sa zapoja diplomati aj vysoko postavení politici, aby vládu Špeciálneho regiónu asimilovali. Krajina na druhej strane brány ale zažíva turbulentné obdobie aj bez intervencie Japoncov. Väčšina rodov bola rozprášených v ťažení proti Japoncom a o bežných ľudí sa tak nemá kto postarať. Kráľovská rodina navyše rieši mocenský boj o udržanie statusu a deti kráľa zase prahnú po tróne.
Príbeh tak hlavne v druhej časti získa vážnejší nádych. Odhalia sa schémy rôznych postáv motivované pomstou alebo túžbou po moci. Diktátorstvo, politická čistka, rasizmus, týranie aj znásilňovanie či prírodné katastrofy len dokazujú, že ani tento fantasy svet nie je bezchybný. Problémom je akurát fakt, že stačí zavolať hlavného hrdinu a ten všetko vyrieši. Liek na všetko menom Itami. Je ako antibiotikum na všetky problémy. Dokonca aj japonská vláda mu toleruje čo sa len dá, aj keď v armáde funguje striktná hierarchia.
To ma privádza ešte k jednému postrehu: PROPAGANDA. Toto anime idealizuje japonské jednotky. Jedna z postáv dokonca použije frázu: „Sme predsa všetkými milovaní SDF!“ Aj medzi Japoncami je Gate brané ako kontroverzné anime. Autor pôvodnej webnovely je dokonca bývalý člen týchto jednotiek. A samozrejme, japonská armáda využila plagát Gate-u pre nábor do svojich rád. Vo vodách japonského internetu zase Gate pomohol niektorým úbožiakom schovávajúcich sa za online prezývky obraňovať pravicový nacionalizmus. Jedná sa o veľmi minoritné zastúpenie osôb s ostrými názormi, ich aktivita online ale podnecuje nenávisť medzi Japonskom a ďalšími krajinami, ktoré pamätajú krivdy japonskej okupácie, predovšetkým teda Čína a Kórea. Anime tiež prišlo v dobe, kedy politické debaty o rozpočte a obrane krajiny naberalo na obrátkach. Autor noviel sa síce vyjadril, že Gate nemá mať žiadny politický podtext, pretože ide čisto o zábavu. Ale ktoré médium je dnes čisto apolitické?
Podtrhnuté a podčiarknuté, toto anime sa nevie rozhodnúť, či chce byť vážny príbeh pre dospelých plný politiky a armádnych taktík alebo maximálny fanservis plný 2D pŕs a zbraní pre otaku. Pritom to je nápad síce strelený, ale nebol zlý. Stačilo by nezameriavať sa toľko na všetky ženy okolo. A taktiež by bolo fajn nedávať princeznej meno Pina Co Lada a jej podriadenej Beefeater. Prvá časť anime bola o niečo lepšia, zoznámila diváka s postavami, mala niekoľko dobrých súbojov aj scén, načrtla politiku. Druhá časť ale následne rozdelí príbeh na dve dejové linky, čo pri dĺžke dvanástich epizód nie je dobrý nápad. Táto časť je temnejšia a o niečo dospelejšia, ale preskakovanie medzi lokalitami a postavami kazia plynulý zážitok z pozerania. Taktiež by nezaškodilo stlmiť tak okatú propagandu.
Japonský názov: GATE（ゲート）自衛隊 彼の地にて、斯く戦えり
Anglický prepis: Gate: Jieitai Kanochi nite, Kaku Tatakaeri
Anglický názov: GATE
Počet epizód: 2 x 12 (TV séria)
Rok vydania v Japonsku: 2015 (prvá séria), 2016 (druhá séria)
