Šóin Jošida (吉田松陰), narodený 20. septembra 1830 bol jeden zo samurajov poslednej generácie. Šóin sa narodil ako druhý syn Sugiho Jurinosukeho a mal dvoch mladších bratov. Rod Sugi kontroloval ešte ďalšie dva rody – Tamaki a Jošida, preto boli v tejto rodine bežné adopcie mladších synov aby sa vyhlo finančným obtiažnostiam. Najstarší syn sa stal dedičom rodu Sugi a ďalší synovia boli adoptovaní rodmi Tamaki a Jošida. Aby sa tento zvyk zachoval, po väčšinu generácii boli členovia rodín Tamaki a Jošida bez manželstva. Tak bol podľa zvyku adoptovaný aj Šóin mužom menom Daisuke Jošida. Daisuke bol ale v tej dobe už veľmi chorý a zomrel rok po adopcii vo veku 28 rokov, čo znamenalo, že sa Šóin stal právoplatným dedičom Jošidovcov len vo veku 5 rokov. Rod Jošida bol navyše inštruktorom vojenských štúdií pre daimjó (大名 – lokálny šľachtic), takže sa vedenia v zastúpení mladého Šóina ujali štyria muži ako inštruktori. Šóinov strýc Tamaki medzitým intenzívne vzdelával a pripravoval chlapca na jeho povinnosti inštruktora. To bol jeden zo základných kameňov Šóinovho vzdelania, ktoré z neho v jeho dospelých rokoch vyformovali do pedagóga a aktivistu, čo pomohlo neskorším Reformám Meidži.
Na konci roku 1851 sa vydal na štvormesačnú cestu cez severovýchodné Japonsko. Bolo mu udelené ústne povolenie od vlády, ale odišiel ešte pred prijatím písomného súhlasu v rámci vzdoru. Tento priestupok ho nakoniec stál jeho samurajský status a bola mu odobraná katana. 16 januára 1953 mu bolo povolené sa znova vrátiť do hlavného mesta Eda, aby mohol pokračovať vo svojich štúdiách, čo sa náhodne stretlo s priplávaním americkej flotily do Japonska.
Socha Šóina, Šimoda, Šizuoka perfektúra, kde sa snažil nalodiť na Perryho loď.
Šóin si uvedomil ako strašne je Japonsko zaostalé v porovnaním so západom a začal byť nespokojný so storočiami trvajúcou vládou Tokugawského šógunátu. Flotila amerického komodora Matthewa Perryho v roku 1853 ukázala obrovský technologický a vedný rozdiel medzi Japonskom a Amerikou. Mladý samuraj bol tak očarený, že sa pokúsil ukryť na jednej z amerických lodí počas odjazdu, ale bol chytený úradníkmi. V tej dobe to bola silná urážka, pretože Japonsko stále operovalo pod silným zákazom týkajúceho sa uzavretia hraníc, aj napriek Perryho donúteniu otvorenia jedného prístavu. Šóin bol uväznený, ale aj napriek tomu pokračoval v podpore revolucionárov menom šiši (志士 – muži vyššieho účelu), politických anti-šógunát aktivistov a viedol aj vlastnú školu. V roku 1858 podpísal Ii Naosuke (井伊 直弼), tairó (大老 – veľký staršina, ekvivalent dnešného premiéra) Tokugawského šógunátu niekoľko zmlúv so západnými mocnosťami. V ten rok sa Šóin chopil zbrane a viedol vzburu, volajúc róninov, ale dočkal sa len minimálnej podpory. Aj napriek tomu sa pokúsil s hŕstkou študentov zavraždiť služobníka Iiho Naosukeho. Vzbura však bola neúspešná, čo ho neskôr v roku 1859 ako 29-ročného stálo život. Šóin bol popravený deväť rokov pred pádom šógunátu a definitívnym otvorením hraníc.
Predtým, ako bol Šóin popravený, daroval svoje tanto (krátky meč či dýka) jeho mladšej sestre Hise. Hisa sa neskôr vydala za Hotohika Katoriho, prvého guvernéra Gunma (čítaj Gumma) perfektúry po reformách Meidži. Tanto bolo neskôr venované Hisou Rjóičirovi Araiovi, obchodníkovi s hodvábom, ktorý sa chystal vycestovať za obchodom do Ameriky. Keďže to bol Šóinov sen, Hisa sa rozhodla, že sa tam môže dostať aspoň jeho meč. Čo sa s tantom stalo neskôr nie je známe, náhodou sa však našlo u Američana Tima Araia v Kalifornii (možného vzdialeného príbuzného Rjóičira, ako už meno ukazuje) vďaka japonskému filmárovi Akirovi Sakuraiovi. V auguste 2016 bolo tanto potvrdené ako Šóinove a prevezené do Japonska.
Zdroje:
Japan Today
Wikipédia
