Dvadsiaty ročník brnianskeho Animefestu je za nami. Začalo to v roku 2004 s dvesto účastníkmi a od tej doby každý rok rastie, až dosiahol nádherných 14 600 návštevníkov. Časť osadenstva je momentálne už mladšia ako samotná udalosť, ale Animefest dych vôbec nedochádza.Con sa znovu rozrástol priestorovo aj programovo, s ľahkosťou môžeme konštatovať, že to bol najsilnejší ročník, ktorí si organizátori pre nás pripravili.
EŠTE VÄČŠÍ ANIMEFEST
K už známym halám A1,A2, Rotunda a E sa pridal obrovský sál B. Do toho sa presunul hlavný program z Rotundy, čím sa zlepšila situácia s tvorením rád na časť programu. Tým sa zväčšil priestor, takže človek splnil denný gól krokov bez problémov, pokiaľ ho náhodou niekoľkonásobne neprekročil. Super novinkou boli knižní predajcovia združení na jednom miest v blízkosti Manga Stage. Svoju premiéru na AF mal aj Knihy Dobrovský s ich líniou českých máng. Herný program neostal pozadu a obrovský boost tento rok dostal K-pop fandom. AF od tohto roku spolupracuje aj s Kórejským veľvyslanectvom, takže môžeme predpokladať nárast programu aj týmto smerom.
Organizátori sa priznali, že až do posledného dňa nevedeli, ako bude hala B vyzerať. Nuž, my môžeme škonštatovať, že všetci boli spokojní. Vylepšenie by mohlo byť v podobe tribúnového rozloženia, čiastočne zdvihnúť zadnejšie rady a vytvoriť cik-cak sedenie, aby všetky sedadlá neboli priamo za sebou, takže ten vysoký cosplayer s mega klobúkom bude cloniť o niečo menej (žartujem, ten jeden špicatý klobúk si niekto dal hneď dole!) Uvidíme, či tento oriešok do budúceho ročníka nejak rozlúsknu.
O hlade tiež nikto nebol, stánkov s dobrotami ešte pribudlo. Áno, pokiaľ 50 stánkov bolo minulý rok málo, tak 70(!) je snáď už dosť pre každého. Dali sa nájsť stánky unikátne aj klasickejšie, niektoré jedinečné svojho typu, iné ponúkali podobný sortiment ako konkurencia. Sladké, slané, nápoje, česká klasika, ázjské dobroty všetkého druhu. You name it, you get it. Kvalita jedál bola obstojná, niektoré boli úžasné, niektoré neurazili ale neohúrili. Tento rok mala väčšina stánkov aj značenie či berú karty alebo len hotovosť, čo je zlepšenie oproti predošlým ročníkom. Zlepšiť by sa to dalo už len jednotným štandardom, občasne totiž nápisy neboli vidieť alebo boli tam, kde ich nikto nečakal. Možno by pomohlo jednoduché pravidlo horného pravého rohu, ale to je len detail.
ŽILO SA HUDBOU!
Už tak narvatý program doplnili tento rok štyri koncerty v hale B, ktorá sa každou piesňou otriasala v základoch. Japonská speváčka žijúca v UK Mion vystúpila v piatok večer a svojou energiou si podmanila publikum okamžite. V sobotu vystúpila kórejská kapela Sinnoi hrajúca mix tradičnej kórejskej hudby, jazzu a elektro. Za nimi nasledoval koncert fenomenálnej Nany Kitade. Nana je medzi otaku známou hlavne piesňou Kesenai Cumi (Fullmetal Alchemist) a pár ďalšími skladbami zo starších anime, ktoré patrili k povinným songom otaku playlistov. Hudobnú sobotu zakončila kapela Seven Oops, ktorí nie sú o nič menej známi. Koniec koncov majú na svedomí skladbu Lovers (Naruto Šippúden) a Orange (You Lie in April). To už sa podlaha ohýbala od náporu nadšených fanúšikov. To nejde opísať, to sa musí zažiť.
Kto si vedel muziku užiť aj pohybovo, mohol sa zapojiť do Fest Dance, populárny bol K-pop dance off zameraný na covery k-pop piesne a K-pop workshop, parket trhali neuveriteľné tanečné zostavy.
KEĎ RETRO, TAK PORIADNE 
Retro vnímame všetci trochu inak ale je jasné, že to čo sa zdá ako chvíľka je v skutočnosti dekáda. Po niektorých kedysi známych kúskoch dnes už ani pes neštekne, ale to neznamená, že si každý v srdiečku nenesieme svoju lásku z čias minulých. Inujaša, Ju Ju Hakušo, Princezná Mononoke, Šódžo Kakumei Utena, Lupin III, Gurrenn Lagann a to je len tých pár, čo som v tých tisíckach postrehla. Oh ale to nie je všetko. Po areáli pobehoval Mr. Bean, dobrý vojak Švejk, Večerníček s celou zostavou, Flinsteonovci… Veď retro ako retro!
Z novších diel trendovala Frieren, Kusurija no Hitorigoto, Dungeon Meši, a Sakamoto Days. Samozrejme už jasné stálice sú Star Wars, Warhammer 40k, Pokémon či Hazbin Hotel.
A SME NA KONCI
Tri dni prebehli ako voda. Z mojej strany asi najrýchlejší AF, na ktorom som prakticky nič pre jeho veľkosť nestíhala. Aj napriek tomu je to jeden z najlepších (ak nie priamo TOP) ročníkov. Nemá zmysel omieľať, že atmosféra je úžasná, že sa človek naozaj zabavil, odtrhol sa z reťaze s rovnakými divnoľuďmi, to všetko je vlastne jasné. Nová hala naozaj pridala na grandióznosti celého conu. Výtky ktoré si sebou nesiem sú len drobnosti, ktoré by potešili do budúcna, ale bez ich implementácie sa jednoznačne viem obísť. Verím, že sedenie v Bčku je vec, ktorú orgovia budú riešiť aj bez rýpania iných. Čo ma skôr zarazilo bolo skoré zatváranie hál. Con kedysi (naozaj dávno) bol nonstop, postupne sa otváračka skracuje, teraz sa haly zatvárali o deviatej, čo bolo také nepríjemné prekvapenie. Hlavný program pritom bežal do 23:00. Škoda, že haly neboli aspoň do 22:00. Je mi jasné, že všetci sú unavení, zároveň tiež chcú návštevníci využiť možnosť byť spolu čo najdlhšie, veď mnoho ľudí sa vidí len raz ročne na AF. Zamrzelo, ale zase, svet nespadol.
Takže, čo viac k tomu? Kto ešte na AF nebol tak šup neváhať. Con sa práve dostal do toho najlepšieho, žiadne iné nerd/anime podujatie v ČR ani SR nesiaha tak vysoko kvalitou ako práve Animefest. Verte mi, videla som toho už dosť a toto je úprimný názor. Čiže vidíme sa znovu 22. až 24. 05. 2026!
