Natsucon je menšia udalosť v hlavnom meste u našich českých bratov. Celá myšlienka tohto conu vznikla ešte v lete 2012 a rok po tom už bol prvý ročník na svete. O päť rokov neskôr, a teda presne na piaty ročník, som sa konečne sama pozrela, ako tento con s maskotom v podobe zavalitej mačičky vyzerá. Síce len na sobotu pre reportáž, ale sťažovať si nemôžem.
„Hele, vypadá úplně normálně.“
Nie je nad to ráno počuť takúto vetu pri zoznámení sa s novou skupinkou ľudí. I keď, bola viac-menej opodstatnená. Všade okolo mňa boli cosplaye, „casual otaku“ s rôznymi anime inšpirovanými vecami. No, a potom som tu bola ja, v klasických džínsoch a obyčajnom tričku. V tom momente som sama vyzerala skôr ako turista, vôbec som do davu nadšencov nezapadala. Ale ja som v ten deň bola hlavne rada, že som sa na Natsu nakoniec nejak dostala, nieto ešte sa špeciálne strojila.
Známe štúdio = zaručený úspech
Každý ročník sa nesie v nejakom duchu, podobne ako u Animefestu, ktorý bol tento rok viac experimentálny. Minulý ročník Natsuconu vsadil na záporákov, a ja som nikdy nebola tá zarytá fanúšička „toho zlého.“ V kombinácii s lietaním medzi niektorými štátmi som tak účasť zahodila za hlavu. O to väčšie prekvapenie ale bolo tento rok. Kto by predsa nepoznal štúdio GHIBLI? Ja sama som na ňom vyrástla, zbožňovala som Princeznú Mononoke a Cestu do Fantázie, zamilovala som si huňatý vzhľad chlpáča Totora s jeho „derpy“ pohľadom… Pretože mi téma bola tak veľmi blízka, tentokrát som si jednoznačne povedala, že idem.
Krásne doplnky
Totoro, Totoro~ zvučka filmu sa mi vybaví vždy, keď tohto zvláštneho chlpatého obra vidím. Totoro je ako Sally z filmu Príšerky s. r. o. – všetci vedia o koho/čo ide a snáď neexistuje niekto, kto by ho nemal rád. Natsuconu sa podarili zohnať naozaj skvosty ako sú malí Totoro plyšáci alebo pokladnička Beztvárnika.
Prekvapením bola aj „omalomanga“ Butaneko ve světe Ghibli, knihomoľom do zbierky mohol pribudnúť aj Šestismyslnej dódžin. Mojím osobným favoritom však bola magnetka, pretože žiadny con u nás nemá magnetky. Potom ako blázon rozoberám odznak a lepím naň magnetku. Bojím sa však, že vzhľadom na malú účasť sa im toho v Natsukráme nepodarilo toľko predať. Snáď ich to neodradí do ďalšieho roku.
Prednášky a program
Človek mieni, osud mení. V programe sa nachádzalo veľké množstvo LGBT prednášok, ktoré ma osobne nenadchli, ale našli sa tam aj zaujímavé kúsky. Osobne som pokukovala po MyAnimeListI očima datového vědce a zaujali ma aj experimentálne prednášky ale boli naozaj neskoro. Ráno mi ušli dve električky a jedno metro, takže som nestihla ani prednášku Nedržte zbraň jako prase. Preto nemôžem program poriadne objektívne zhodnotiť. Ale, zbehla som aspoň na jednu prednášku. Svojím spôsobom z recesie, irónie a s cieľom zabaviť sa. Pretože áno, skončila som na prednáške Yes homo, even more queer II. spolu so skupinkou kamarátov. Sedeli sme úplne vzadu, aby sme nikoho nerušili a riadne sa bavili. Aby som ale nebola len cynická potvora, musím prenášajúce pochváliť, pretože samozrejme svoju oblasť poznali a prednášku mali aj dobre načasovanú. Sálu mali takmer plnú, takže záujem návštevníkov jednoznačne bol. Okrem mnoho homo, a podobne ladených prednášok, tu mali zastúpenie aj prednášky o Kórei, konkrétne o živote pracujúcich/študujúcich v tejto krajine či politike/medzinárodných vzťahoch. Sály s workshopmi, kde sa veľmi detailne návštevníci venovali výrobe kanzaši, viazaniu kníh, šitiu a drôtikovaniu, boli taktiež naplnené k prasknutiu.
Kto nebol na prednáškach mohol súťažiť. Cosplay súťaž je tak už teda samozrejmosťou, ale bola tu aj achievement game, za ktorej body ste mohli vymeniť za doplnky a suveníry priamo v Natsukrámu. Skladali sa origami, hádali sa anime, chodilo sa na prednášky a podobné výzvy hravo pomáhali vyplniť čas aktívnym návštevníkom.
Na škodu však bolo, že aj keď témou bolo Ghibli, prednášok na túto tému bolo minimum, vlastne iba dve a dve premietania ak som dobre rátala. Tých prednášok venovaných sa sexuálnym témam ale bolo úctyhodných 10, vážne ľudia, to je to až tak populárne, alebo je tá malá skupinka fanúšikov stále taká zvučná?
Stánky
Príjemným prekvapením boli rôzne produkty priamo z Japonska. Dobroty v podobe pudingov, kitkatov, pocky, čerstvé dango… peňaženka sa mi otvárala sama. Kto holduje tradičnému Japonsku, stánok My Amazing Japan a Japonská Domácí Cukrárna mal nádherné suveníry v podobe misiek či vejárov. Našiel sa tu medzi stánkami aj pravý plyšový Totoro dovezený z Japonska. Kvalita bola vidieť na prvý pohľad. Všeobecne sa mnoho stánkov ladilo do Ghibli témy v rámci možností, vďaka čomu sa eliminoval na minimum etči a iný šteklivý obsah, ktorého nárast som zaznamenala ako na zimnom Advíku tak aj na tohtoročnom Animefeste. Pre tých, ktorí ešte nezarábajú, museli niekedy siahnuť hlbšie do peňaženky (a nie že by to tí zarábajúci tiež nepocítili), ale že by to niekto ľutoval? Zrejme nie!
Záver
Na prednáške som bola až jednej, takže čo som vlastne celý čas na Natsu robila? Nazvime to socializáciou. Pre čo iné by som na tento komornejší con vôbec šla? Pokecať so známymi, naraziť na nových kamarátov a tak podobne samozrejme. A naozaj, narazila som na mnoho známych tvárí a našla som aj niekoľko nových sympatických osôb. Preto Natsucon považujem za podarený. Stánky boli pekné, predávajúci priateľskí a s pekným tovarom, a takmer som zabudla spomenúť aj dobre fungujúcu mobilnú aplikáciu (tá je rovnaká ako bola na Animefest 2018, ale očividne s už s opravenými chybičkami). Za mňa naozaj najväčšie mínus bol snáď ten program zameriavajúci sa hodne na LGBT, proti ktorému ako osoba nič nemám, ale do programu sa mi v takej veľkej miere vôbec nehodil.
