Posledné zvyšky ľudstva prežívajú v nekonečnom labyrinte skonštruovaného mesta. Smrť môže prísť z každého rohu, iba tichý mladík Killy brázdi prázdne ulice bez oblohy bez strachu. Ozbrojený nadľudskou silou a vzácnou pištoľou, jeho cieľ je nájsť človeka s Net Terminal génom – vzácnou mutáciou, ktorá môže zachrániť svet.
Cutomu Nihei sa začal venovať profesionálnemu vydávaniu mangy v polovici deväťdesiatych rokov. Pracoval ako asistent mangaky Cutomuho Takahashiho (Alive, Džiraišin, Bakuon Rettó) než sa osamostatnil. V roku 1997 vydal Blame! ako svoj debut a stal sa okamžitou senzáciou. Fanúšikov očaril detailnou kresbou s cyberpunkovým tónom a minimálnym dialógom. Pôvodne vyštudoval architektúru, čo je viditeľné vo všetkých jeho dielach, kde venuje budovám a konštrukciám množstvo priestoru.
Blame! sa bude páčiť fanúšikom cyberpunku a postapokalyptiky. Nie je tak výrečný ako Ghost in the Shell či Akira, bližšie pripomína skôr Texhnolyze alebo Serial Experiments Lain v manga forme. Atmosféra sveta je zase podobná ako u Wolf’s Rain – postava hľadá niečo, čo možno ani neexistuje, pričom zažívate pocit neistoty a melanchólie. Je tu tiež obrovské množstvo akcie, kedy statické panely vystriedajú rozmazané linky výbuchov, streľby či svištiacich mečov.
Čo musíte prekusnúť je, že Killy nie je postava s vývojom. Pokiaľ vám na začiatku nesadne jeho chladnosť, bez emočnosť a minimálna výrečnosť, možno Blame! nebude manga pre vás. Jeho spoločník Cibo, ktorú Killy neskôr stretne, je o niečo výrečnejšia, mnohokrát slúži vyslovene ako vysvetľovač úkazov. 
Dej je ťažko pochopiteľný, mnoho informácií si musí čitateľ domyslieť sám. Nie všetky otázky dostanú odpoveď, takže pre niektorých ľudí môže byť manga frustrujúca. Autor sem tam hodí do pléna informácie, ale pospájať si ich musíte sami. Koniec je taktiež otvorený interpretácii. Preto nemôžem mangu odporučiť ľuďom, ktorí chcú priamočiary príbeh s uzavretým koncom. Pokiaľ vám však imponujú psychologické diela, nad ktorými sa musíte zamyslieť, hor sa do toho.
Blame! je jednoznačne vizuálna slasť. Každá linka je precízna, panely hýria detailmi. Nekonečné mesto je depresívne, prázdne a aj tak nádherné. Tento svet je skutočne čierno-biely, ale stále nádherný. Aj keď má manga svoje muchy, ľahko sa zaradí pre mnohých k obľúbeným kúskom.
Ps.: Pokiaľ pri čítaní počúvate hudbu, odporúčam žáner synthwave, k mange sa skvelo hodí.
