Kjon bol už od malička realistom. Neveril na Santa Clausa a pochyboval o existencii mimozemšťanov, démonov, duchov, ESP-erov, zločineckých organizácii z komiksov či podobných vecí. A preto mohol už ako stredoškolák vyhlásiť, že sa prispôsobil svetskej rutine, a že nemožné veci jednoducho neexistujú. Teda až pokiaľ v novej škole nestretol jedno dievča menom Haruhi Suzumija, ktoré hneď na začiatku pred celou triedou povedalo, že víta všetkých mimozemšťanov, cestovateľov časom a ESP-erov, aby sa k nej pridali. Vtedy však ešte stále bolo všetko v poriadku. Haruhi sa s nikým nebavila, keďže „obyčajní“ ľudia ju absolútne nezaujímali a iba pobehovala po škole a robila kopu vecí, ktoré sa vymykali bežným ľudským zmyslom.
Problémy a mraky sa však začali vynárať, keď sa raz flegmatický Kjon Suzumiji spýtal, či nosí každý deň iný účes kvôli mimozemšťanom. Odvtedy sa ich drobné rozhovory cez prestávky stali, na prekvapenie všetkých jeho spolužiakov, pravidelnosťou. To však ešte stále nepredstavovalo taký problém. Ešte stále existovala cesta späť. Tá však definitívne zanikla pri jednom z ich hovorov. Haruhi sa totiž na krátku dobu stala členom každého klubu na škole, ale ani jeden nedokázal uspokojiť jej túžbu po hľadaní nadprirodzených bytostí a javov. A nebol to nikto iný ako Kjon, kto jej vnukol nápad, založiť si klub vlastný. Odvtedy sa on, a postupne ďalší zverbovaní či unesení členovia dostali do drápov hyperaktívnej Haruhi a klubová aktivita „SOS Brigade“ (skratka pre „Save the world by Overloading it with fun: Haruhi Suzumiya’s Brigade“) sa mohla začať…
Postavy
Tvorcovia a štáb
Všetko sa začalo 6. júna 2003, keď Kadokawa Shoten vydalo prvú knihu z ešte stále neskončenej série momentálne jedenástich románov (séria je momentálne technicky dokončená, aj keď autor plánoval ešte niečo vydať) o osudoch podivného dievčaťa menom Haruhi Suzumija. Napísaná japonským spisovateľom menom Nagaru Tanigawa. Haruhi Suzumija séria sa rýchlo stala populárnou, vďaka čomu sa čoskoro preklenula na ďalšie média. V roku 2004 vyšla prvá z dvoch manga adaptácií od Mizuno Makoto (kvôli sporom s mangakou skončená po vydaní prvého zväzku) a o rok neskôr ju nasledovala jej nástupkyňa, tento krát v podaní Gaku Cugano. Samozrejmosťou, ktorá na seba nenechala dlho čakať, bolo aj 14-dielne anime, založené na prvej knihe.
The Melancholy of Haruhi Suzumiya anime bolo vytvorené v roku 2006 pod štúdiom Kyoto Animation a zo skutočne požehnaného množstva ľudí, ktorí sa podieľali na jeho tvorbe, nemožno nespomenúť predovšetkým režisérov Hirošiho Jamamota a Tacuju Išiharaho, aj keď svoje miesto si nájdu aj Satoru Kósaki (hudba) či Šoko Ikeda (dizajn postáv).
Z vtedy ešte pomerne neskúsených seiyuu to boli Aja Hirano za Haruhi (Death Note, Fairy Tail, Kiseidžú: Sei no Kakuricu…), Tomokazu Sugita za Kjona (Gintama, Chobits, Aho Girl…), Júko Gotó za Mikuru (Queen’s Blade, Shuffle!…), Minori Čihara za Nagato (Kjókai no Kanata, Minami-ke…) a Daisuke Ono za Koizumiho (Durarara!!, Drifters, Jojo no Kimjó na Bóken 3, 4 a 5).
Gundamov kútik
The Melancholy of Haruhi Suzumiya je, podľa môjho osobného názoru, anime veľmi zaujímavé. Už jeho samotná chronologicky nekonzistenčná štruktúra, kde jednotlivé epizódy skáču po časovej osi takmer ako sa im chce, postavy, všetko nesie nezanedbateľnú príchuť netradičnosti, kde sa nemusíte báť, že by ste od nudy zaspávali. Sprevádzaní vnútornými a často krát veľmi zábavnými komentármi Kjona sa ponoríte do sveta energickej Haruhi a jej honby za mimozemšťanmi, cestovateľmi z budúcnosti a ESP-ermi, ktorí sú možno bližšie, než by sa čakalo. Svojská záchrana a tvorba sveta, klubové aktivity SOS Brigade a nadprirodzené javy tiež nebudú žiadnou výnimkou a užijete si ich viac než dosť, v sprievode vynikajúcich a zábavných chvíľ, ktoré z tohto anime robia skutočne vynikajúcu a vysoko nadpriemernú komédiu. Snáď jediná vec, ktorú som ja osobne vnímal ako také malinké mínus, je slabšie spracovaná, či lepšie povedané viac do úzadia zastrčená, romantická zápletka.
Čo sa kresby týka, tá je veľmi pekná a nie je jej čo vytknúť. Rozhodne je vidieť, že toto anime bolo spravené v roku 2006. Tvorcovia tiež v dvoch epizódach prekvapia použitou CGI, ktorá sa k daným situáciám vyslovene hodí a je spracovaná veľmi pekne.
Po každej stránke veľmi kvalitné hudobné spracovanie sa v tomto seriáli dá rozdeliť na dva druhy. Prvou je samotná hudba, ktorá vynikajúco a bohato dotvára atmosféru a pracuje s celým anime, vytvárajúc jediný vynikajúci celok. No a druhým prípadom je „hudobné“ pozadie, ktoré tvoria neustále Kjonove vnútorné komentáre, predstavujúce hlas rozumu pri bláznivých Haruhiných výstrelkoch a nápadoch, ktoré veľakrát pobavia a rozhodne nebudú prekážať, aj keď je občas problém rozoznať, čo hovorí Kjon nahlas a čo iba pre seba.
Aby som to zhrnul, The Melancholy of Haruhi Suzumiya je skutočne vynikajúce anime, ktoré stojí za to si pozrieť. Samotný príbeh obsahuje viac pomerne skorých zvratov, prekvapení a odhalení, ktoré som však úmyselne nespomenul, aby som nekazil dojem z pozerania tohto unikátneho kúsku.
Zdroj: gundam.sk